Svojej láske zostal neverný

autor: Pito
1623x čítané

Nie každý, kto obetoval veľa rokov futbalu, mu zostane slúžiť aj po skončení aktívnej činnosti. Dôvody sú rôzne a sú dokonca aj takí, ktorí koženú sledujú len sporadicky a skôr náhodne ako pravidelne. Hoci väčšina hráčov, ktorá pôsobila na vrcholnej úrovni, svoju životnú lásku neopustia ani na „staré kolená“, nájdu sa i takí, ktorí jej zostanú neverní. Do tejto skupinky patrí aj Tomáš Gerich.

Bývalý reprezentant (za slovenské farby odohral jedno medzištátne stretnutie s Iránom) na jednoduchú otázku, či je v dajakom užšom kontakte s najpopulárnejším športom, odpovedal stručne a výstižne: „Ani nie. Som mimo.“ Svoju kariéru zavŕšil po návrate z Dunajskej Stredy (tam hosťoval z Michaloviec) ako treťoligový hráč Topolian pred šiestimi rokmi. „Presne si nepamätám, kedy som odohral posledný súťažný zápas,“ podotkol 42-ročný T. Gerich. „Predtým v Dunajskej Strede som mal problémy s kolenom, ale to nebol dôvod, prečo som sa rozhodol odísť z trávnika. Proste ma už nebavilo hrať v nižšej súťaži a hľadať si klub. V mojom veku to už nebolo veľmi primerané. Tak som sa rozhodol uzavrieť nadobro túto kapitolu.“

Momentálne žije v Michalovciach a tak je logické, že sme boli zvedaví, či v tomto meste, ktoré žije futbalom, nebola šanca uchytiť sa v nejakej inej pozícii. „Nikomu som sa nenúkal, venujem sa svojmu menšiemu biznisu. Nepovedal by som, že ma trénerstvo nelákalo. Nikdy som to nevylučoval. Mal som nejaký prísľub z klubu, ktorý sa nedodržal a ja som sa nikde neskôr netlačil. Ani neviem, čo by som vlastne robil, keby to vyšlo, nebolo to špecifikované. Ani som si potom nezvyšoval trénerskú kvalifikáciu.“ Na zápasy chodieva málo, je pracovne dosť vyťažený a tak nepatrí k pravidelným divákom michalovských vystúpení.

Jeho kariéra bola dosť bohatá a pestrá. Je mu niečoho ľúto, čo nedosiahol? „Ani nie, všetko som robil vždy na maximum.“ Pri porovnaní éry, keď on hral, s terajšími aktérmi, naznačil, že každá doba prináša iné momenty. Jeho vizitka je popísaná ,mnohými klubmi, kde účinkoval. „Pokiaľ ide o úspechy, najviac som ich dosiahol v bratislavskom Interi. Ak však beriem do úvahy hráčsku partiu, tak najkrajšie spomienky sa viažu na obdobie, keď som hájil farby Tatrana Prešov. Teda myslím na moje začiatky v tomto tíme v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.“ Do centra Šariša sa vrátil o pár rokov neskôr.„Vtedy to už také vydarené nebolo, skôr to bolo v rozklade. Využil som túto zastávku na získanie praxe, lebo po skončení účinkovania v Synote som mal zdravotné problémy.“ V Prešove na druhý raz pobudol len krátko, potom sa pobral do Trnavy. „Inak som nemal nejaké vážnejšie patálie so zdravím, podrobil som sa len jednej operácii,“ konštatoval bývalý futbalista, ktorý na východe okrem Tatrana a Michaloviec pôsobil aj v 1. FC Košice. Oproboval si aj legionárske chodníčky a okrem českej elitnej súťaže (Synot) sa dostal i do exotického Iránu (Trakto Sazi). „Krajšie obdobie som zažil v Iráne, kde som prišiel do kontaktu s inou kultúrou a navyše som pravidelne hral, kým na Morave som pol roka maródoval.“ Išiel by tam aj teraz? „Niečo iné je to, čo sa prezentuje v médiách a aké to je naozaj v skutočnosti. Nemal som tam žiadny problém, život je tam normálny,“ odpovedal človek, ktorý môže porovnávať, lebo na vlastnej koži zakúsil, aké to v tomto svete je. Nedalo nám, aby sme nepátrali po trénerovi, ktorý ho najviac posunul. Avšak nechcel na túto otázku odpovedať aj preto, aby niekoho nepodcenil a iného neprecenil. Z bývalých spoluhráčov je v občas kontakte s trénerom Tatrana Stanislavom Vargom. Takže má aké-také informácie o dianí na východe. Voľakedy to bolo iné z pohľadu zastúpenia medzi elitou. Čo on na to? „Chyba je asi v nedostatku financií, od toho sa všetko odráža. Nevidím však detailne do kuchyne klubov,“ dodal Tomáš Gerich.