Gól navždy spojený s nepopulárnou trinástkou

autor: Pito
1600x čítané

Určite si predstavoval moment, keď strelí svoj prvý gól v najvyššej slovenskej súťaži. Zrejme však nepredpokladal, že to potrvá dlhšie a bude na to potrebovať šesť vystúpení. Pavol Šafranko, ktorý v zime prestúpil do Podbrezovej, sa predsa dočkal, keď skóroval naposledy v zápase s Michalovcami. Hoci nie je prehnane poverčivý, predsa sa nedala obísť skutočnosť, že skóroval v 13. minúte. Takže trinástka bola v jeho prípade skôr šťastným číslom.

„Už bol najvyšší čas, že som dal gól, lebo som prišiel sem, aby som zakončoval alebo prihrával na góly. No nejako sme sa ťažko presadzovali, hoci sme uhrali dosť bodov, ale herne aj strelecky to celkom nebolo ono,“rozhovoril sa borec, ktorý si musel po príchode zvykať na nové úlohy. Nastupuje skôr na kraji, kým na hrote, kde predtým operoval v Tatrane, pôsobí Rendla. „Mojou úlohou je zabiehať za obranu, čo mi vyhovuje, lebo môžem viac ukázať, ale viac sa nabehám.“ Výhodou tohto východniara je, že pozná dokonale trénera Mareka Fabuľu, ktorý ho viedol aj v doraste Tatrana a kouč vie, čo môže od svojho zverenca očakávať. Rovnako tak samotný hráč dokáže špecifikovať nároky a predstavy lodivoda. „V prvých zápasoch som to skôr odbehal, zžíval som sa s elitnými zápoleniami, v ostatných dueloch to už bolo lepšie. Keby sa zmeralo, koľko kilometrov som nabehal, tak by to vyšlo na zaujímavé číslo. Musím ešte popracovať na kondícii, lebo naozaj mám iné úlohy a okrem toho v v tejto súťaži je to náročnejšie než v druhej lige. Hrá sa rýchlejšie, tvrdšie, nie je toľko času na spracovanie lopty, prihrávku, treba konať pod väčším tlakom,“ riekol borec, ktorý od začiatku jari nastupuje v základnej zostave. To nie je typické pre nováčika. „Veľmi si to vážim, že mám takúto dôveru od kormidelníka, naša spolupráca fungovala aj kedysi aj teraz. To, čo trénujeme, sa snažíme pretaviť v zápasoch a rešpektujem pokyny, ktoré dostanem.“ Už pred meraním síl s Michalovcami Šafranko mohol skórovať. V Trnave tesne pred koncom sa k nemu dostala odrazená lopta, prehadzoval hráča stojaceho pred prázdnou bránou, no rival zdvihol nohu a zabránil lopte, aby prenikla do siete. Druhá šanca sa naskytla proti Žiline, keď spoza šestnástky nastrelil žrď. V Trenčíne išiel zasa sám od polovice ihriska a rútil sa na brankára, ale zakončil nepresne. Na štvrtýkrát to predsa vyšlo. „Nabehol som si za bekov, kam som dostal loptu, chcel som vystreliť, no protihráč sa mi šmykol popod nohy, tak som počkal, loptu si posunul a vzápätí som vypálil na bližšiu žrď.“

Možno Zemplínčania boli aj nahnevaní, že ich zarezal východniar. Pomohlo mu, že poznal Michalovčanov ešte zo súperení v II. lige? „To neriešim, v každom zápase chcem dať gól, vyšlo to tentoraz,“ odpovedal Pavol Šafranko, ktorý si rýchle zvykol na nové pôsobisko a je potešený, že na Horehroní je výborná partia. Teda ocitol sa v prostredí, kde je to podobné ako kedysi v Šariši. „Najviac bijem partiu s Dordevičom a Viazankom.“ Teda s bývalými hráčmi Košíc. „S Mirom Viazankom si napriek vekovému rozdielu rozumiem veľmi dobre, je to skvelý chlap, ale ani ostatní nezaostávajú. Či už ide o Sablera, ktorého som poznal ešte z dvadsaťjednotky, alebo Rendla. Celkove sú tu skromní a inteligentní chlapci, ktorí majú radi futbal a nemusia sa na nič hrať.“