Tréner Kozák je pre nich vzorom, veľa ich naučil

autor: Pito
2059x čítané

Je prirodzené, že kluby majú záujem o talentovaných jednotlivcov aj po dovŕšení dorasteneckého veku. Pravdaže, niekedy sa okolnosti vykryštalizujú tak, že sa ich musia chtiac nechtiac vzdať, pokiaľ príde buď ponuka zo známejšieho tímu alebo sa talentovaný chlapec rozhodne pre štúdium v inom meste. Preto niekedy aj nadaní futbalisti z východu zakotvia načas mimo nášho regiónu a hája farby celkov, ktoré sú súperom východoslovenských účastníkov v republikových súťažiach.

To je tiež prípad Jána Andrejka, 19-ročného hráča, ktorý sa predstavil naposledy vo farbách Slovana Bratislava B na ihrisku Tatrana Prešov. Teda v dôverne známom prostredí vzhľadom na to, že pred časom pôsobil v dorasteneckých celkoch zelenobielych. „Nebol som ani nervózny, už som to tieto pocity raz zažil ako hráč Michaloviec, keď sme tu hrali, ale mužský futbal je o niečom inom. I tak skôr som sa tešil na toto stretnutie. Chcel som sa predviesť v čo najlepšom svetle aj pred zrakom mojich najbližších, ktorí ma prišli povzbudiť a dobre mi to padlo. Len škoda, že sme zápas nezvládli a neuhrali lepší výsledok. Tatran bol ale lepší a prevýšil nás herne aj v koncovke. Bol aktívnejší, vyspelejší a my sme sa zamerali skôr na to, aby sme nedostali veľa gólov,“ rozhovoril sa mládenec, ktorý oblieka dres belasej rezervy od tejto sezóny. Dôvodom bolo zakotvenie v hlavnom meste - na vysokej škole. Študuje na FTVŠ UK – odbor trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy. Pred odchodom do hlavného mesta hral futbal v doraste Michaloviec, v Tatrane skončil ešte ako člen sedemnástky. „Potom prišla ponuka zo Zemplína a keďže som poznal aj trénera Alberta Rusnáka, tak som privolil.“ Po skončení strednej školy uvažoval, čo ďalej. Ozval sa mu Slovan a takáto možnosť sa neodmieta, preto sa vybral na skusy. „Bola to asi najlepšia alternatíva a tak som sa rozhodol pre tento veľkoklub.“ Spočiatku sa uchytil, neskôr striedal, v zimnej príprave už znovu dostával pravidelne šancu, ale potom sa zranil a vypadol na pár zápasov. „Som rád, že som dostal od trénera znovu dôveru nastúpiť v základnej zostave a chcem ju splatiť čo najlepšou hrou.“ Samozrejme, konkurencia v Slovane je značná, zvlášť vtedy, pokiaľ sú poruke hráči z áčka. „Tak to má byť, lebo konkurencia nás núti, aby sme sa zdokonaľovali. Potom to má grády.“ Podľa postavenia rezervy možno usúdiť, že nemá veľké oči. „Naším zámerom bolo dostať sa do nadstavby. Je to iné, ako keby sme hrali v skupine o udržania a strachovali sa o príslušnosť v druhej lige. Teraz treba ešte potvrdiť naše ambície aj výsledkami.“ Nuž, v úvodných dvoch kolách slovanisti veľa toho nepredviedli, doma pukli s Liptákmi a v Prešove napriek nie vysokej prehre boli vpredu rovnako bezzubí. „Základom bola defenzíva, čo bolo jasné aj z rozostavenia. Mienili sme zúročiť kontry, no nevychádzali nám, lebo súper hral koncentrovane,“ pripomenul J. Andrejko, ktorý z tímu domácich poznal iba Keresteša, s ktorým bol kedysi ako mládežník spoluhráč. Na margo trénera Jána Kozáka, ktorý mančaft prevzal tiež vlani, riekol: „Je to osobnosť, za pol roka urobil veľa s mužstvom, výsledky hovoria za všetko. Svoje skúsenosti vie presne odovzdávať, učí nás, ako hrať jednoducho, účelne, nestrácať loptu, počínať si kombinačne po zemi. Sme však mladý tím a chýbajú nám skúsenosti, preto niekedy nezvládneme súboj, ale i tak sme urobili výkonnostný skok,“ pridal postreh východniar, ktorý za favoritov na postup pasuje FC VSS Košice a Tatran Prešov.