Spŕška domácich remíz neustala

autor: Pito
1502x čítané

Nevyspytateľnosť. Toto slovíčko najlepšie charakterizuje počínanie si treťoligových futbalistov Giraltoviec v jarnej časti aktuálneho súťažného ročníka. Zvlášť doma je to pomaly zakliate územie. Z piatich vystúpení hráči MFK Slovan len raz vyhrali, keď hladko pokorili Moldavu. V zostávajúcich štyroch meraniach síl iba remizovali, pričom dokázali zaznamenať chudobné dva góly. Naposledy sa rozišli tiež so Sninou so zmierlivým výsledkom.

Čo je dôvodom toho, že zverenci trénera Vladimíra Rusnáka nie sú na svojom štadióne vo svojej koži? Je to nejaký tlak publika? „Nemyslím si, skôr ide o to, že nemáme vždy dostatok šťastia. Viackrát nás podrazila smola v koncovke. Šance sú, ale nepremeníme ich. Na to doplácame. Pritom hra nie je zlá. Raz to vyjde, inokedy zase nie. Koniec koncov bolo by prehnané hovoriť o dajakej tréme, čo by nám pred vlastnými divákmi zväzovala nohy. Však nehráme o postup alebo o udržanie sa v súťaži, treba si schuti zahrať, absolvovať súťaž v pokoji , a nie sa stresovať,“ poznamenal kapitán tímu Matúš Digoň. Podľa neho v minulom dueli hostitelia mali oveľa viac možností než hostia. Tí sa však po pár minútach ujali vedenia, čo nebolo pre domácich príjemné a museli sa z tohto šoku otriasť. Pravda, sami si spôsobili túto traumu, lebo po narážačkách a prieniku do šestnástky prišla nepríjemná strela, ktorú brankár vyrazil, no giraltovskí obrancovia neustrážili dobiehajúceho sninského futbalistu, ktorý otvoril skóre. „Nemôže stáť protihráč osamotený medzi stopérmi bez toho, aby si ho všímali. Bol to zbytočný, hlúpy gól, ktorý sme inkasovali.“

Po tejto studenej sprche sa najprv museli hostitelia spamätať, lebo ich to zaskočilo. S pribúdajúcimi minútami sa však dostali do tempa. Do prestávky po štandardnej situácii Tomko hlavou vyrovnal a začínalo sa odznova. Snina sa spoliehala na brejky a pevnú defenzívu, bojovnosť, odolnosť. „Je to súper, ktorý vie u nás zahrať, stále to s ním máme doma zložité. Ani si nepamätám, kedy sme naposledy vyhrali.“ Koniec koncov hoci sa stretnutie skončilo remízou, mohol vyhrať jeden aj druhý, lebo hostia ešte nastrelili aj žrď za stavu 1:1.. Avšak viac možností zahodili Giraltovčania. „Ja som mohol skórovať aj Erik Tomko, buď nás vychytal brankár alebo sme prestrelili bránu. A keď už lopta aj smerovala do siete, tak zase zaskočili protihráči, ktorí pohromu odvrátili.“

Je zaujímavé, že táto remíza MFK Slovan prišla po predošlom nerozhodnom výsledku na pôde V. Opátskeho, čo bolo do istej miery prekvapujúce. Nedalo nám nespýtať sa, či predsa hráči necítia viac uvoľnenosti na cudzej pôde? „Mne ako staršiemu je jedno, kde hrám. Možno však na mladších nepôsobia pokriky divákov dobre a rozladia ich.“ Iná vec je, že doma treba tvoriť, kým vonku je taktika iná a založená na zabezpečenej obrane i kontrách, čo zrejme tímu viac vyhovuje. Pritom paradoxne napríklad práve vo V. Opátskom viacerí hráči zo základnej jedenástky chýbali a nastúpili aj dorastenci. „Lenže zomkli sme sa, mladíci dreli, bojovali sme, podržal nás brankár, vsadili sme na defenzívu a chceli dosiahnuť čo najlepší výsledok. To napokon i vyšlo, ale, žiaľ, doma to už také nebolo. Pritom všetci hráči boli poruke. Niekedy výsledok nezodpovedá tomu, čo odvádzame. Nielen teraz, ale trebárs aj predtým proti Lipanom, keď sme mali jednoznačne na výhru,“ pripomenul Matúš Digoň.