Konečne odstrihli čiernu šnúru

autor: Pito
2710x čítané

Dlho-predlho sa ťahala šnúra výsledkov bez výhry v podaní štvrtoligových futbalistov Fintíc v skupine Sever. Naposledy totiž vyhrali vlani ešte 25. októbra doma s Raslavicami a odvtedy víťazne neobstáli dokonca ani v prípravných zápasoch pred jarnou časťou (ani vtedy, keď si merali sily s celkami z nižších súťaží). Pohroma sa sypala na nich zo všetkých strán a už sa zdalo, že v tomto ročníku sa nedožijú plného bodového zápisu. Lenže predsa stal sa „zázrak“ a celok OŠK naposledy dominoval doma nad Dlhým Klčovom

„Takúto sériu si málokto z fintického futbalu pamätá. Zrejme sa chlapci uspokojili po dobrej jeseni, že sa nič nemôže stať a tak sa to aj vyvíjalo,“rozhovoril sa Peter Lupták, ktorý oficiálne stále figuruje ako tréner, hoci pred časom (po zápase a výprasku na pôde Starého Smokovca, Vysokých Tatier) oznámil svoj úmysel rezignovať. Lenže jeho potenciálny nástupca sa neujal ešte funkcie (má sa tak stať od novej sezóny) a tak dokončí zápolenia. Aj v pozícii hráča... „Treba, aby nový kouč docielil to, aby si každý nerobil, čo chce. Niekedy mi to pripomínalo taký stav, ako v partii starých pánov, ktorí sa občas zídu a zahrajú si futbal. Preto je nutný prílev nového impulzu. Pri mužstve som tretiu sezónu a postrehol som, že moje nadštandardné vzťahy s chlapcami nerobili už dobrú krv, začalo sa to zneužívať a potom sa to odzrkadlilo vo všetkom – tréningovej aj zápasovej morálke, nasadení. Preto som oznámil, že takto to ďalej nepôjde. Odkedy som vo Finticiach, tak cudzí chlapci sa vytratili, uprednostnili sme domácich hráčov a spočiatku to vychádzalo. Lenže viedlo to k tomu, že si mnohí automaticky mysleli, že budú v základnej zostave a nemusia na sebe makať. Tak sa nedá napredovať, zdokonaľovať. Zlom nastal počas duelu s hanebným výsledkom v Tatrách, kde sme narazili na slabučkého súpera, ktorý dlho len odkopával loptu, no potom sme mu umožnili dosiahnuť „hrdinský“ výsledok. Po prvom góle sme sa rozsypali, prestali hrať. Bolo to akési neslávne vyvrcholenie nahromadených negatív. Preto som aj oznámil svoj úmysel rezignovať.“

Nuž, Fintice si poriadne zavarili a hoci nie sú až po uši namočení v zostupových vodách, predsa nemôžu hovoriť ani o žiadnej definitíve. Bolo už načase, že si kolektív vstúpil do svedomia a pred uplynulým vystúpením sa dušoval, že konečne odoženie čierne mraky rezultátov bez radosti.„Pobadal som, že chlapci si hovorili, že už to stačilo a dlhé obdobie bez výhry bolo naozaj neúnosne ťaživé.“ Možno hostia domácim úlohu aj uľahčili, lebo v ich radoch absentovala väčšina ukrajinských legionárov. V prvom polčase Fintičania jasne ovládli hru a hoci získali dvojgólový náskok, mohli viesť oveľa vyšším rozdielom. Lenže pozahadzovali habadej možností a dokonca nezúročili ani penaltu. „Súper sa nedostal ani na našu polovicu. Paradoxne vylúčenie hráča hostí Dlhému Klčovu pomohlo, boli niekedy nebezpečnejší v brejkoch. Väčšinu hracieho času sme boli však jednoznačne lepší a nepustili sme hostí do ničoho. Potom však naše nadšenie a nasadenie ochablo, možno to bolo aj kondícii. Inkasovali sme gól a to vnieslo do našich radov paniku, začali sme sa strachovať o výhru. Našťastie sme si to postrážili,“ dodal Peter Lupták.