Favorita zaskočil a mohli ešte viac

autor: Pito
1525x čítané

Niektoré tímy čakajú, kedy bude konečne koniec ročníka, iné sú zase v takom laufe, že by hrali nepretržite. Do druhej kategórie patria aj sabinovskí treťoligisti, ktorí od zápasu v Trebišove neprehrali a ťahajú šnúru štyroch zápasov s bodovým úlovkom. Naposledy uhrali veľmi cenný nerozhodný výsledok na ihrisku Vyšného Opátskeho a favorita mierne zaskočili.

Vlani v jeseni po prvom domácom vzájomnom zápase na pôde MFK Slovan, v ktorom dominoval celok TJ FK, vtedajší tréner Sabinova Jaroslav Galko riekol, že jeho zverenci nemali nárok proti súperovi, ktorého považuje za najlepšieho v najvyššej regionálnej súťaži. Aj súčasný kouč sabinovských futbalistov Ľubomír Puhák prízvukoval svojim zverencom, že si zmerajú sily s rivalom, ktorý už dávno neprehral a v jeho prostredí si dokázal poradiť s mnohými kvalitnými celkami, trebárs Lipanmi. Tieto slová však neznamenali, že by hostia prišli k favoritovi s malou dušičkou a odovzdane. Naopak, verili si a vsadili na umnú taktiku, s ktorou do prestávky otupili ostrie domácich. Možno však pod výsledok sa podpísalo aj to, že V. Opátske hostí podcenilo. „Mohlo to byť aj tým, ale náš dobrý výkon hlavne do prestávky slávil úspech. Povedali sme si, že prvých dvadsať minút musíme prestáť, eliminovať tlak súpera. To vyšlo, dokonca aj vpredu sme boli nebezpeční, keď na začiatku mal šancu Ľubo Kolpák, ktorého vychytal brankár. Darila sa nám kombinácia, boli sme organizovaní, šikovne sme sa presúvali, keď mali hostitelia loptu, strážili sme protihráčov osobne a tí mali niekedy problém si prihrať. Okrem toho boli sme rýchli po stranách, hlavne Milan Vranko a Robo Lapoš odviedli kus užitočnej práce,“ riekol Ľ. Puhák. Vrcholom snahy jeho tímu bol úvodný gól zápasu, keď po štandardke, ktorú výborne zahrával Paťo Kolpák, sa hlavou presadil Lapoš, ktorý aj s prispením domáceho obrancu rozvlnil sieť. To bola studená sprcha pre V. Opátske. Hostia si cez pauzu v šatni hovorili, že znovu musia zachytiť úvod druhého polčasu. „Žiaľ, nedržali sme sa toho, Neviem, či sa chlapci spoliehali na to, že to dajako ukopeme, ale slovom dostali sme sa pod tlak. Keby sme udržali v prvej štvrťhodine naše vedenie, tak verím, že sme mohli siahať aj po výhre. Keby sme sa čo len trošku priblížili k našej hre z prvého polčasu, bolo by to azda ešte veselšie. Objektívne však musím konštatovať, že aj bod je veľmi cenný. Treba totiž povedať, že sme mali veľké šťastie, lebo domáci mali obrovské možnosti, ale Matej Lukáč podal výborný výkon. Podržal nás v troch-štyroch nebezpečných situáciách. Trebárs aj vtedy, keď Trebuňák išiel sám naňho, ale neprekonal ho.“

Hoci Sabinov nemal pred duelom veľké oči, predsa v uplynulom vystúpení nadviazal na zlepšený výkon v Moldave vonku, kedy sa naštartoval a preto aj v predošlom dueli hladko triumfoval proti Giraltovciam, keď hostia si nevypracovali žiadne možnosti. V ostatnom čase zlepšená fazóna spočíva aj v tom, že káder sa stabilizoval, nie sú aktuálni maródi a absentujúci hráči. Po návrate Janigu a Ľ. Kolpáka má hra iné parametre. Predtým sa dostávali k slovu menej skúsení dorastenci, čo bolo vynútené chýbajúcimi matadormi a to ovplyvnilo kvalitu. „Najlepšie sme na jar dosiaľ zahrali v Moldave, lebo to nie je slabý celok, ako by sa mohlo zdať. Navyše výsledok celkom nezodpovedal tomu, čo sme odviedli na pľaci a mohli sme vyhrať aj vyšším rozdielom. Teraz môžem aj kombinovať pri zostavovaní zostavy, k tomu prispel aj Čekan. Bodaj by sme našu sériu udržali do konca ročníka. Nasadili sme latku a neradi by sme ju podliezli. Predtým Sabinov bojoval do záveru o udržanie sa, teraz je naše postavenie podstatne lepšie a máme už relatívny pokoj,“ dodal Ľ. Puhák.