Kvári ich úzky káder a modlia sa, aby už bol koniec

autor: Pito
3303x čítané

Niektoré tímy v regionálnom futbale sa trápia s obrovskými problémami. Nielen finančnými, ale aj kádrovými. Neraz nie je na súpiske dostatok hráčov a zásobáreň v klube je mizivá, no napriek tomu sa držia v príslušných súťažiach dospelých pomerne vysoko a nikto by nepredpokladal u nich dajaké patálie. Opak je ale pravda. Veľa by o tom vedeli rozprávať aj vo Vyšnom Mirošove, ktorý si počína vcelku zdatne vo štvrtoligových zápoleniach v skupine Sever.

Kolektív TJ Družstevník utŕžil naposledy na jar iba druhú porážku (predtým podľahol doma v tohtoročnej ouvertúre so Šarišskými Michaľanmi), keď nestačil na domáce Raslavice. Porážka to bola hladká, rozdielom triedy a poriadne rozčertila trénera hostí Petra Kočiša. „Zlyhali sme na celej čiare, bol to náš suverénne najhorší výkon v druhej časti ročníka:“ Kritické myšlienky mali však pokračovanie: „Dostali sme po pár sekundách prvý gól. Bol to dôsledok nekoncentrovanosti mužstva v úvode zápasu. Druhý zásah prišiel v záverečnej štvrťhodine a posledný zase tesne pred záverom stretnutia. Medzitým naša hra nemala žiadne parametre. Mali sme iba jednu šancu, tak niet čo hodnotiť.“ P. Kočiš sa dotkol aj citlivej témy – úzkeho stavu kádra. „Stále sa doslova modlím, aby sme mali koho postaviť. Lebo s pribúdajúcimi kolami je to horšie a horšie pokiaľ ide o početnosť mužstva. Tentoraz nás bolo iba jedenásť, medzi náhradníkmi som preto figuroval i ja, keby sa niekto zranil. Napokon sme našťastie nemuseli urobiť ani jedno vynútené striedanie. Dokopy na súpiske je pätnásť jednotlivcov a pokiaľ vypadnú štyria borci z rôznych dôvodov, pracovných či zdravotných, tak horko-ťažko postavíme základnú jedenástku. To však nie je výhovorka, sami sme si spôsobili takúto prehru. Vybrali sme si slabý deň, nebojovali sme, chýbala chuť, zápal, nadšenie pre futbal.“ Boli sme zvedaví, ako to vyzerá s možnosťami nasadiť mladých chlapcov, keď skúsenejší vypadnú. „Zväz nás tlačí do budovania mládežníckych tímov, ale keď niet jednoducho chlapcov, ktorí by kopali do lopty, tak si ich nemôžeme vymyslieť, nakresliť ich. Nechápem dôvod takéhoto silenia. Je to dosť nelogické a postavené na hlavu.“

Raslavice dosiaľ doma predviedli rôzne výkony, tentoraz narazili na málo disponovaného súpera. „Veľmi sme im to uľahčili našou slabou hrou.“ Už predtým proti Kendiciam vo vlastnom prostredí sa zrodila iba chudobná výhra V. Mirošova. Možno aj to bola akási výstraha. „Myslel som si, že sme šetrili góly na Raslavice... Lebo začali sme vtedy dobre, čoskoro sme strelili úvodný gól, lenže bol to – ako sa ukázalo neskôr – aj jediný zásah v stretnutí. Máme problém, pokiaľ hráme do plných a tentoraz sa to tiež ukázalo. Lenže zahodili sme množstvo šancí a tŕpli do konca, aby sme nedostali vyrovnávajúci gól. Proti Finticiam to bolo podobné, navyše sme prehrávali, no našťastie sme dokázali okamžite odpovedať aspoň vyrovnávajúcim zásahom. Vonku sa nám hrá podstatne lepšie, vieme zužitkovať rýchlostné typy hráčov na brejky. Preto naše vystúpenia v cudzom prostredí hodnotím s výnimkou Raslavíc veľmi dobre, ale doma sa sústavne trápime,“ hodnotil jarné doterajšie účinkovanie Peter Kočiš.