Pozliepaní, no napriek tomu úspešní

autor: Pito
2782x čítané

V 22. kole vyhrali trošku i prekvapivo na ihrisku Bardejova-Dlhej Lúky a odvtedy ako keby uťal. V uplynulých troch vystúpeniach piatoligoví futbalisti Demjaty v skupine Šarišskej nedokázali naplno bodovať a vyzerá to tak, ako keby spomínaný duel proti ašpirantovi na postup bol pre nich predčasným vrcholom jari. Na prvý pohľad sa zdá, že odvtedy už nemajú toľko motivácie. Lenže skutočnosť je celkom iná.

Naposledy hráči FK hladko prehrali na pôde Starej Ľubovne. Porážka sa im už dávno neprihodila. Naposledy na začiatku apríla na ihrisku Veľkého Šariša. Čo sa teda deje vnútri mančaftu? „Nemožno nespomenúť podstatnú vec: Stále máme veľký problém poskladať aspoň základnú jedenástku. Málokedy sa dostaneme cez toto číslo. Sústavne nám ktosi chýba kvôli zraneniu, operácii, kartám, iným záležitostiam,“ rozhovoril sa tréner Demjaty Rudolf Šesták. Naznačil, že ani v Starej Ľubovni nemusela prísť prehra. Do prestávky gól nepadol, šance sa nevyskytli, ale po zmene strán rýchle góly domácich rozleptali hostí. „Najprv sme inkasovali z penalty a hoci sme vyrovnali po pár minútach, predsa prišli ďalšie údery súpera po našich veľkých chybách. Položili sme sa.“ Nuž, vzhľadom na nečakané výsledky Staroľubovniancov v predošlom období tento rezultát sa naozaj nepredpokladal. „Aj domáci hovorili, že sa stretli po dlhom čase všetci. Inak, musím spomenúť aj to, že tamojšie ihrisko je perfektné, krásne, futbal netrpel na fauly, takže v ideálnych podmienkach bola pasia zahrať si.“ Ako inak, aj pred týmto stretnutím mali hostia problém pozháňať kompletnú jedenástku. „O pol druhej popoludní sme boli stále len deviati, až potom sme zohnali zvyšných borcov. Boli síce s nami i dvaja náhradníci, ale tí boli zranení, takže aj tak nemohli zasiahnuť do hry.“

Zaujímalo nás, či po výhre v Bardejove-Dlhej Lúke prišiel aj výkonnostný útlm? Odpoveď bola nečakaná: „Ja už futbalu naozaj nerozumiem. V tomto dueli sa hralo stále na našej polovici ihriska. My sme sa dostali na súperovu azda dva razy za celé stretnutie a dali sme dva góly. Domáci boli suverénne lepší ako my, „bili“ nás, búšili do nás, zatlačili nás pred šestnástku, ale šance si nevytvárali. Pritom však držanie lopty bolo v ich prospech azda 95 percent. Napriek tomu sme tam výsledkovo dominovali. Aj v tomto stretnutí, prirodzene, tiež sme zase boli iba jedenásti.“ Nuž, oklieštený káder prenasleduje Demjatčanov celú jar, ale napriek tomu mužstvo boduje, je úspešné. „Máme i trošku šťastia, ale zamakáme a držíme spolu ako partia.“ Keby boli aspoň dvaja-traja náhradníci, bolo by to iste ešte prijateľnejšie a výraznejšie i na ihrisku. Paradoxne jeseň bola vydarenejšia, ale R. Šesták i tak zastáva názor, že v odvete zverenci odohrali kvalitnejšie zápasy. „Niekedy sme i my doplatili na planú prevahu a streleckú neschopnosť. Trebárs proti Chmiňanom, kde hostia vyťažili maximum z minima a naša enormná prevaha bola málo platná. I tento duel umocnil poznanie, že futbal nemá logiku.“ V každom prípade v jeseni boli viacerí jednotlivci k dispozícii, v tomto roku napriek dieram na súpiske prišli prekvapivo lepšie výsledky. Nuž, absencia Halkoviča a Kohúta (odišli v marci do Kanady), Partilu, Marcina, Billého, Kaperáka, Leška ((zranenia) či Kračinovského alebo Tomčíka (operácie) spôsobila nemalé problémy hlavne v organizácii zadných radov. „Niet div, že v každom zápase sme mali iné mužstvo. Vzhľadom na to je naše umiestnenie fantáziou. Stále som hovoril, že toto mužstvo má na tretiu-štvrtú priečku. Však stále sme uhrali i pri pozliepanom kolektíve úspešné výsledky,“ podotkol tréner Rudolf Šesták, ktorý sa nechystá ísť povzbudiť svojho brata Stana a ďalších reprezentantov do Francúzska na ME. „Staviam domček, takže nemám čas na podobné výjazdy. Takže budem mocne držať prsty aspoň doma pri televízore.“