Kapitán to radšej zabalil, než by mal uškodiť tímu
autor: Pito2968x čítané
Remizovali v Lipanoch, potom vyhrali dokonca na ihrisku postupujúcej Krásnej, aby si vzápätí treťoligoví futbalisti Stropkova stúpajúce renomé pokazili dvoma prehrami. Jednu utŕžili doma s Bardejovskou Novou Vsou a druhú – hanebnejšiu – na pôde Trebišova. Pred rozlúčkou s ročníkom na vlastnom štadióne v záverečnom kole proti Veľkým Revištiam bola teda úloha jasná – zase vyhrať Podarilo sa, hoci tesne, s odretými ušami. Po mesiaci znovu svoj trávnik hráči MŠK Tesla zužitkovali na plný bodový zisk.
„Po dvoch cenných úlovkoch v Lipanoch i Krásnej sme boli optimisticky naladení, nálada stúpala, ale schladila náš nešťastná domáca porážka so susedom. Hoci sme si verili, že toto meranie síl zvládneme, nevyšlo nám to. Hneď na to prišiel totálny výbuch v Zemplíne. Ešte dobre, že nám vyšiel posledný duel. Bola to však šichta. Hoci hostia prišli len jedenásti, hrali umne, kvalitne, vypracovali si šance po našich individuálnych chybách v obrane. Našťastie pre nás neskórovali a nepremenili ani pokutový kop,“podotkol Kamil Pavlík. Kapitán tímu a jeden z najskúsenejších futbalistov v domácom drese sa však po zmene strán na pľaci neobjavil. Prejavil značnú dávku sebakritiky a sebareflexie, keď sa po dohode s trénermi vypýtal dolu, lebo cítil, že to nie je jeho deň. „Každý futbalista by mal pozerať hlavne na svoj výkon, a nie sa zaoberať hrou ostatných. Hoci ma tréneri prehovárali a povzbudzovali, názor som nezmenil. Nechcel som spôsobiť nejaké osudový skrat, ktorý by nás pripravil o úspech. Dovtedy som urobil množstvo chýb, čo sa mi v defenzíve už dlho neprihodilo. Proste mi to nešlo ideálne a tak som usúdil, že bude lepšie pre tím, pokiaľ už nebudem pokračovať v zápase. Pokiaľ si spomínam, tak za mojej pomerne dlhej kariéry – veď futbal v áčku hrám od sedemnástich rokov a toto je moja pätnásta sezóna – sa mi to ešte nestalo. Mohol by som na svoju obhajobu spomenúť aj dajaké objektívne rodinné dôvody, ale to nie je smerodajné, lebo hráč má byť v takej pohode, aby bol prínosom.“ Ostrieľaný matador sa pristavil aj pri názore, že ako správny kapitán mal zostať v akcii až do konca.„Vedel so, že na lavičke je za mňa adekvátna náhrada a preto som nezaváhal pri mojom rozhodnutí. Viem predsa zhodnotiť svoje plusy aj mínusy.“
Do prestávky bola hra živá, hralo sa obojstranne útočne, šance sa vyskytli pred oboma bránami. Domáci sa ujali vedenia z jedenástky za faul na Jakubča. Tomuto momentu predchádzalo výborné sólo tohto borca, ktorý obišiel viacerých protihráčov. „Po zmene strán prišiel na nás útlm a hostia vycítili príležitosť na zmenu skóre, zvýšili aktivitu. Našťastie nás podržal v daktorých momentoch brankár Mydla, ktorý chytil minimálne tri gólové strely hostí vrátane pokutového kopu. Ťažko povedať, ako by to dopadlo, keby súper penaltu zúročil.“ Aj K. Pavlík súhlasil s názorom, že Stropkovčania boli už možno myšlienkami za cieľovou čiarou a možno aj príliš upokojujúco zobrali fakt, že hostia pricestovali v oklieštenom počte. Zrejme sa predčasne nazdávali, že výhra príde sama od seba.
Hostitelia teda vydreli tri body a splnili túto čiastkovú úlohu, no rozpaky zostali. „Celá jar bola značne upracovaná, nie najvydarenejšie, a niektoré zápasy s dobrým koncom pre nás boli naozaj skôr tvrdo odrobené a šťastné, ako zvládnuté s prehľadom. Trebárs so Sninou, Svidníkom, juniormi Prešova aj naposledy, keď sme dominovali len tesne, rozdielom jedného gólu. Neboli to proste zápasy v takom duchu, ako sme si to všetci predstavovali a nepredviedli sme futbal, ktorý by ulahodil oku fanúšika,“ uviedol K. Pavlík, ktorý sa vrátil aj k predošlému debaklu v Trebišove. „Nebol to náš najslabší výkon. V prvej polhodine si domáci nevytvorili skoro nič, hrali sme totiž pozorne v defenzíve. Prvý gól sme dostali po štandardke, čo bola počas sezóny naša achilova päta a neraz sme na to doplatili vinou zlého bránenía. Po druhom góle Trebišova sme sa rozsypali, súper potom koncertoval, hral krásny futbal v žičlivom prostredí, keď fanúšikovia akcie hráčov vytlieskali. To by sme chceli aj my v Stropkove mať.“