Úspech nerysovali iba jednotlivci, ale hlavne kolektív

autor: Pito
2857x čítané

Vlani skončili tretí, v ostatnom treťoligovom ročníku druhí, no napriek tomu na druhý pokus pretavili svoj úmysel dostať sa medzi druholigových účastníkov. Futbalisti Lipian budú účinkovať namiesto prvej Krásnej v novom ročníku druhej najvyššej súťaže a možno jediným malým škrabancom pri výborných pocitoch je, že ŠK Odeva si nezmeria sily s Tatranom Prešov, ktorý tejto prestížnej konfrontácii „unikol“ tak, že postúpil medzi elitu...

„Som rád, že mladíci Prešova dosiahli veľký úspech a zúročili poctivú systematickú prácu. Klobúk dolu pred nimi i pred našimi chlapcami,“riekol tréner Lipian Emil Jacko. Na otázku, kedy sa začali črtať kontúry postupu napriek „iba“ druhej pozícii po skončení ročníka, odpovedal, že vzhľadom na niektoré indície v klube počítali na 90 percent s možnosťou postupu i z pozície korunného princa. „Práve preto sme bojovali na jar o udržanie si priečky za Krásnou a hoci sme nevyhrali, predsa sa môžeme tešiť.“

Už po predchádzajúcom ročníku, keď na dosiahnutie cieľa chýbalo iba pár bodov, v klube dumali nad tým, ako čo najskôr dovŕšiť úspechom toto snaženie. Optimizmus navodzovalo hlavne zistenie, že káder bol perspektívny, vývojaschopný a navyše z vlastných zdrojov. „Predovšetkým jesenná časť nám v minulej sezóne vyšla excelentne, získali sme pätnásť plusových bodov, držali sme sa na víťaznej vlne. Neskôr prišli aj horšie chvíle, zakopnutia, zranenia, tresty, ale to všetko patrí k futbalovému životu. Dokázali sme sa s tým vyrovnať a udržať sa v popredí.“ Rozdiel medzi minulým a predminulým ročníkom bol v tom, že vlani Lipany postrácali body – dovedna šesť - so súperom, s ktorým majú nadštandardný vzťah – Sninou. „Keby sme tie body mali, tak sme dnes niekde inde.“ V nedávno skončenom ročníku bolo nezvládnutých zápasov viac – v Krásnej, vo V. Opátskom, doma so Stropkovom, ale aj niekedy vonku, kde síce jackovci dominovali, no napriek tomu získali iba po bode. „V opačnom prípade to mohol byť výraznejší náš atak prvej priečky. I tak však patrí pochvala chlapcom a nemáme dôvod neveriť im ani v druhej lige,“ konštatoval lodivod, ktorý zostáva vedno so svojím bratom Štefanom aj naďalej vo funkcii pri nastávajúcej premiére.

Pozitívom bilancie je, že Lipany utŕžili najmenej prehier a najmenej gólov inkasovali. „To tiež podmienilo celkovú dobrú klímu doslova rodinného charakteru. Hoci sa vyskytli i slabšie chvíle, berieme to tak, že menší útlm sa nedá celkom eliminovať. Hlavne po mentálnej stránke je náročné odstrániť bariéry, čo sem-tam zväzujú nohy. Tlak je vždy nepríjemný a niekedy sme sa i sami dostali do jeho osídiel tým, že sme si to príliš pripúšťali, no chlapci dreli a dreli, aby sa z toho dostali.“

To, že jar bola slabšia, nešlo na vrub klesajúcej forme, ale podľa E. Jacka príčinou bola vyrovnanejšia súťaž a nárast výkonnosti u viacerých celkov, ktoré sa chceli dostať na lepšie pozície a poriadne vystužili aj svoje rady (Trebišov, Sabinov).„Kvalita viacerých bola v odvete výraznejšia než v prvej časti.“ Inak, na otázku, aký káder mali Lipany v minulých sezónach, tak kouč naznačil, že súdiac podľa výsledkov by sa mohlo zdať, že súpiska bola mocnejšia teraz, no podľa neho to bolo približne rovnaké. „Niektorí prišli, iní, čo nezvládli stúpajúcu popularitu či tlak, zase odišli.“ Niektoré záležitosti sa riešili za pochodu a dobrým ťahom bolo angažovanie Miliutina. „Nebolo to o jednotlivcoch či strelcoch, ale o kolektíve a o tých ľuďoch, ktorým záleží na osude futbalu v meste a pomohli nám napredovať. Mám na mysli pána primátora aj mestské zastupiteľstvo.“ Výraznou devízou bol vzťah hráčov ku klubovým farbám, ktorý sa akumuloval rad rokov. Kto bol teda vzorom z mančaftu? „Takých jednotlivcov bolo veľa. Či už spomeniem brankára Peťa Bartoša, kapitána Pončáka. Taktiež Dlugoš bol prínosom, rovnako tak celá obranná formácia zaberala spoľahlivo a tiež mladý Hovančík. Hoci zástoj jednotlivcov nemožno opomenúť, predsa u nás to bolo vždy o celom kolektíve.“

A ktorý bol top zápas? „Bez rozmýšľania domáci zápas s Krásnou, ktorý spĺňal vynikajúce parametre. Rovnako tak duel s prešovským béčkom bol mimoriadne hodnotný, lebo súper mal osem jednotlivcov z áčka. Tieto súboje nám dodali silu a bol to dôkaz o tom, aby sme išli do toho, lebo s týmito borcami sa dá vysoko zarúbať a zaslúžia si hrať vyššiu súťaž.“ A kedy bolo najťažšie? „V jeseni v Krásnej, kde sme totálne vybuchli a potom tiež i vo Vyšnom Opátskom, kde sme sa sami odpílili, no otriasli sme sa a je to za nami,“ vylovil nie najpríjemnejšie spomienky, ktoré však zostali pod celkovým nánosom eufórie, E. Jacko.