Po prvenstve oslavy podobné krstinám aj karu zároveň

autor: Pito
2986x čítané

Vlani vyhrali a postúpili. Prvenstvo si zopakovali aj v uplynulom ročníku, no ďalej sa neposunuli. Je to smola i malá športová tragédia, ale treba to brať v kontexte slovenského futbalu a v rámci možností klubov, ktoré sú limitované pri vstupe medzi republikovú elitu. To je i prípad Krásnej, aktuálneho víťaza treťoligových zápolení. Namiesto účasti v II. futbalovej lige tím FK bude tiež v novej sezóne pôsobiť „iba“ na regionálnej úrovni.

Je pochopiteľné, že v mysliach aktérov sa rozlial zvláštny pocit založený na frustrácii, nenaplnení túžby. Aj trénerovi Tomášovi Dankovi sa ťažko hovorilo o niektorých skutočnostiach a nechcel sa príliš dotknúť toho, čo bude. Preto sa orientoval iba na to, čo kolektív, ktorý viedol, dosiahol. „Mali sme výborné mužstvo, ktoré sa scelilo, dalo dokopy a bojovalo za spoločný cieľ – víťazstvo a postup. To prvé sme dosiahli, no odmena v podobe miestenky v druhej lige sa nedostavila. Nastalo veľké sklamanie, to nepopieram,“ rozhovoril sa kouč. Už v priebehu jari sa vyskytli neisté informácie, ktoré smerovali k prípadnému postupu. „Nejaký čas sme niečo tušili, ale do poslednej chvíle sme žili nádejou, že budeme vo vyššej súťaži. Potom však prišlo rozhodnutie, ktoré nebolo priaznivé. Prebehli nejaké rokovania, vyskytli sa možnosti prípadne hrať druholigové zápasy v Moldave či Barci, ale nevyšlo to, stroskotalo. V Krásnej by bolo treba realizovať na štadióne veľké investície a to zase neprešlo cez zastupiteľstvo.“ Nuž, zrejme nebola taká žičlivá klíma, aby sa prekážky podarilo preskočiť a možno tomu bránili nateraz najmä objektívne skutočnosti. Nuž, už dávno – vlastne od začiatku ročníka – bol proklamovaný zámer spočívajúci v líderskej pozícii a s tým súvisiacim postupom. „Celú sezónu sme šliapali na doraz a až do konca bojovali naplno. Hoci sa pracovalo na tom, aby boli zabezpečené podmienky aj na vyššiu súťaž, žiaľ, nevyšlo to.“ V tejto súvislosti sa žiada uviesť jedna perlička: Hoci Krásna mala dôvod na malé oslavy po víťazstve v III. lige, nebol to taký ošiaľ radosti, ako býva zvykom. „Malo to takú trpkú príchuť. Párkrát som predtým, s mužstvami, ktoré som viedol , postupoval a viem to teda porovnať.“ Takže to boli akoby krstiny s karom naraz... Nuž, či si Krásna trúfne aj do tretice vyhrať, je v tejto chvíli otázne, na túto otázku dá odpoveď budúcnosť. „Pokiaľ zostanem pri tíme, tak latku, ktorú sme si nastavili, určite nebudeme podliezať. Avšak bude to náročné z motivačného hľadiska.“

Nuž, nie je to prvý a ani iste posledný raz, čo víťaz prepustil miesto v kvalitnejších bojoch inému Krásna si rozhodne vyslúžila obdiv a rešpekt, veľké uznanie. Hneď skraja ročníka sa dostala na čelo a bola to aj zásluha lodivoda, ktorý motivoval zverencov i tým, že im sľúbil na svoje trovy grilovačku vo svojej záhrade, pokiaľ v úvodných štyroch kolách získajú dvanásť bodov. „Možno chlapci čakali, že im podobný bonus ponúknem aj neskôr, ale už som sa miernil vo svojich sľuboch,“ schuti sa zasmial T. Danko. Určite aj preňho to bola radosť viesť takýto výborný kolektív. Konkurenciu podľa jeho slov valcovali súdržnosťou partie, hernou kvalitou a disciplinovanosťou, pracovitosťou. „Na tréningoch som mal stále minimálne deväťdesiatpercentnú účasť a rovnako bola výborná herná disciplína. Pri taktickej porade som nebral na zreteľ to, kde hráme a proti komu, stále sme mienili produkovať ofenzívny a ľúbivý futbal.“ O suverenite svedčí aj to, že prvá porážka prišla až v 10. kole vo Vranove. Celkove jeseň bola o čosi vydarenejšia. Možno aj preto, že technický kolektív si zakladal na lepších terénoch. Tie na začiatku jari chýbali, hoci paradoxne viac porážok Krásna utŕžila práve v neskoršom štádiu odvety. Hoci sa vyskytlo aj zopár zaváhaní, po výhre v Bard. N. Vsi bolo jasné, že primát Krásnej nikto neuchmatne. „Mali sme predtým aj jedenásťbodový náskok, no trošku sme sa prerátali, urazili šťastenu doma so Stropkovom. Potom prišlo zaváhanie v Lipanoch a cítil som, že sme sa na chvíľu zasekli, no potom sme sa znovu rozbehli,“ riekol T. Danko, ktorý si najviac cenil jesenné výkony v Stropkove a doma proti Pušovciam. Hoci si zakladal na sile kolektívu, predsa vypichol zástoj jednotlivcov – brankára Nováka , Kražela či kanoniera Zehera, ktorý bol veľkou osobnosťou súťaže. Príjemným pozitívnym prekvapením bola hra mladého Halušku, ktorému kormidelník našiel taký post, na ktorom síce predtým nikdy nehral, ale padol mu ako uliaty (/defenzívny záložník).