Aj zlé môže byť na niečo dobré

autor: Pito
2825x čítané

Čierneho Petra si v uplynulom ročníku piatoligových zápolení v skupine Šarišskej vyslúžili hráči Chminian. Kolektív TJ OK stratil na predposledný Gaboltov štrnásť bodov, čo je naozaj priepastný rozdiel. Už po jesennej časti bolo zjavné, že je jasným kandidátom na vypadnutie, hoci strata nebola až taká neprekonateľná. Avšak v priebehu jarnej fázy sa manko nabaľovalo a postupne bolo jasné, že žiadnej únikovej cesty niet.

Na sklonku minulého roka kapitán mužstva Marián Lesník síce hovoril o tom, že podobné nevydarené obdobie už raz zažil, ale vtedy sa podarilo zo šlamastiky vykľučkovať a veril, že to pôjde aj tentoraz, no história sa neopakovala. Chmiňany, ktoré v predminulom ročníku skončili tesne v horšej polovici štartovného poľa, doplatili na niektoré resty v homogénnosti kádra. „Už pri štarte sme vedeli, že to nebude dobré, lebo nám v lete nevyšli daktoré zámery ohľadom skvalitnenia kádra. Prišli sme o viacerých skúsených chlapcov, ktorí nevideli u nás nejakú perspektívu - Uličného, Hurného a Špaka a keďže adekvátna náhrada neprišla, na súpiske zostali zväčša mladí chlapci , naši odchovanci, ktorým chýbali skúsenosti. Hoci snaha a elán boli, predsa len herný prehľad, poznatky nazbierané počas mnohých sezón väčšine z tímu chýbali. Na druhej strane však nevznikol u nás hlavne v druhej časti ročníka problém s tým, že by nemal kto nastúpiť a okrem toho nehaproval ani tréningový proces. Schádzali sme sa dva razy do týždňa. Spomeniem aj to, že v zime sme získali aj nového trénera, ale ani to nepomohlo,“ uviedol ostrieľaný M. Lesník, ktorý bol najstarším na súpiske. Na dôvažok pridal aj informáciu o tom, že vekový priemer bol značne nízky, mnohí z chlapcov mali iba čosi okolo dvadsať rokov. „Istý čas to skúšal aj môj starší brat, ktorý sa vrátil na scénu, ale zranil sa a zase prišiel ešte výraznejší deficit nedostatku skúseností.“

Chmiňany vzhľadom na to, že nemali predošlých kľúčových jednotlivcov, nemohli mať veľké oči. S pribúdajúcimi odohranými zápasmi bolo čoraz istejšie, že sa nevďačnému osudu nevyhnú a napokon to vyústilo do holej skutočnosti, že strata sa už nedala ani teoreticky dohnať. Po niekoľkých ročníkoch strávených v tejto súťaži si vyskúšajú zase futbal v okrese. „Možno je aj dobre, že sme vypadli, aspoň začneme odznova, chlapci sa viac oťukajú, naberú futbalový prehľad. Nehovoríme však už teraz, že ideme na postup, lebo nevieme, aká je úroveň v okrese. Uvidíme priebežne, ako sa situácia vyvinie.“ Takže nehrozí, že by vypadnutie pochovalo tunajší futbal? „Vôbec nie, nemyslím si to, už sme začali aj s prípravou na nový ročník.“ Pravdaže, v okresných zápoleniach to bude menej náročné i na financie, lebo aj tento aspekt zohral negatívnu rolu vo vypadnutí. „Nemáme hlavného sponzora, všetko ťahá obec a niektorí kvalitnejší hráči, ktorých sme predtým aj oslovili, pýtali na rovinu tridsať-štyridsať eur za zápas a to sme si nemohli dovoliť.“ Pravdaže, chlieb sa tradične láme v jarnej časti a Chmiňany už nestačili držať krok s konkurentmi. „Strácali sme aj s nimi body a dokonca doma. Po pár jarných kolách bolo jasné, že už na to nemáme, aby sme to otočili, ale napriek tomu sme nezložili zbrane, nehádali sme sa. Ba v niektorých dueloch sme zahrali možno aj potom lepšie, ako by sa dalo predpokladať, neboli sme pod takým tlakom,“ dodal Marián Lesník. Nuž, Chmiňany dokázali napríklad uhrať bod v Demjate, v poslednom kole len tesne prehrali na ihrisku druhého Bardejova-Dlhej Lúky. Však koniec koncov opustenie nejakej súťaže neznamená koniec sveta ani žiadnu tragédiu, je to len epizóda v živote klubu a pokiaľ zodpovední urobia potrebné opatrenia, nemusí sa to v budúcnosti opakovať. “Máme šikovných mladých chlapcov, takže perspektíva futbalu u nás stále funguje a nebojím sa, že by to so zámermi mohlo stroskotať. Hoci netvrdím, že budeme tlačíť na pílu a drať sa za každú cenu hore.“