Krásna žatva šesťdesiatnika Semana

autor: Eugen Magda
1060x čítané

Medzi tri žrde sa dostal náhodne, ale nakoniec zostal medzi nimi natrvalo. Raz totiž medzi mlaď neprišiel brankár a jeho ako najvyššieho tréner postavil medzi tri žrde. On zachytal, ukázal sa ako talentovaný, a to bolo pre jeho budúcnosť rozhodujúce.

Nuž, taký bol začiatok cesty zlatého olympionika a čs. reprezentanta Stanislava Semana na veľkej a úspešnej futbalovej púti. Pravda, bolo to dávno, lebo teraz 8. augusta počas 30. OH v Londýne už oslavuje rovnú šesťdesiatku.

Stano mal popri umení šťastie v tom, že pri brankárskom talente sa dostal medzi veľké postavy na tomto poste. Jednak, že začal pri reprezentantovi Flešárovi chytať ako náhradný brankár, a potom ho zaúčal do tajov na tomto kľúčovom poste legendárny Teodor Reimann, ktorý chytal v špičkových mužstvách OAP Bratislava, v ŠK, NV Bratislava, a tiež v slovenskom a čs. reprezentačnom mužstve. Nuž, mal mu kto vštepovať umenie, ktorým sa stal jedným z najúspešnejších brankárov v histórii čs. futbalu.

Košický rodák pokúšal šťastie vo VSS. Hoci jeho otec bol tam funkcionárom, nepochodil, takže prišiel do Čermela, kde v drese Lokomotívy odkrútil prakticky celú kariéru. Nakoniec odchytal 225 ligových stretnutí. Nehovoriac, že 15-krát nastúpil v drese ČSSR A, v 13 zápasoch si obliekol olympijský dres, v piatich juniorský, ale prvý raz reprezentoval už v doraste na turnaji UEFA.

Počas hráčskej kariéry mohol vychutnať celý rad úspechov na klubovej, a tiež na reprezentačnej úrovni. S Lokomotívou bol dorasteneckým majstrom Slovenska a Československa, v seniorskej lige raz tretí, ale dvakrát vyhral Slovenský a v oboch prípadoch na to aj Československý pohár. Mohol sa pochváliť i tým, že chytal na MS, OH a na ME. Domov si doviezol bronz z ME' 80 v Taliansku, o dva mesiace neskôr zlato z moskovskej olympiády. Navyše pomohol našej krajine vybojovať postup na svetový šampionát v roku 1982 v Španielsku, takže s toľkými úspechmi sa mohlo pochváliť len málo futbalistov. Preto ani neprekvapilo, že dvakrát bol vo futbalovej Jedenástke roka, chytal pri oslavách osemdesiatin čs. futbalu proti UEFA a neinkasoval gól. Nadviazal tak na úspešnú olympiádu, počas ktorej odchytal všetky zápasy a dostal iba v jednom polovičného vlastenca.

Po skončení hráčskej kariéry, ktorú ozdobil ešte zahraničným angažmánom na Cypre v klube Larnaca, sa rozhodol zostať vo futbale ako tréner. Postupne sa stal špecialistom pre výchovu brankárov, čo urobil veľmi dobre. Prispel k rastu mnohých gólmanov, z ktorých sa viacerí dostali až do reprezentácie. Mená Košičanov Čontofalského, Kella, ale i Žilinčanov Perniša, Kuciaka, či Miroslava Semana hovoria za všetko. Trénoval aj Molnára, a tiež Lipčáka, ktorý s Čontofalským chytali na OH v Sydney, takže to bola pre neho rovnako veľká futbalová udalosť. Dokonca počas pôsobenia v Lotyšsku vypiplal pre reprezentáciu brankára Davydova a pre juniorský výber „21“ Uvarova. Stano v ére Slovenska pripravil z 20 reprezentačných brankárov tretinu, pričom Čontofalský je dodnes po Königovi druhým v poradí s najväčším počtom štartov. Nuž, Stano, ktorý momentálne pomáha v corgoňligovom Prešove má za sebou ozaj bohatú a úspešnú kariéru. Aj preto pri životných účtoch môže mať radosť z toho, že nielen veľa dokázal, ale bol i oporou medzi žrďami, takže patril medzi tých, kvôli ktorým diváci zaplnili pravidelne futbalové hľadiská.