Škoda, že som neokúsil celoštátnu...
autor: Marián Škuba1347x čítané
Andrej Demjanovič útočník síce výškou nevynikal, zdobila ho však rýchlosť a rýchla kľučka, takže góly strieľal väčšinou z brejkových situácií. Keďže futbal v 90-tych rokoch minulého storočia bol o poznanie tvrdší, odniesol si to dvoma operáciami kolien. Farby humenského Chemlonu hájil v ťažkých časoch 1986/87 - 1990/91, keď hrozili vypadnutia z I. SNL. Nestalo sa, Humenčania boli v tých časoch najstarším účastníkom súťaže.
Ak ostaneme pri veku, Andrej DEMJANOVIČ pred pár dňami (12. septembra) oslávil 50. narodeniny...
Čabinského rodáka si ako žiaka 7. ročníka "základky" v Radvani n/L. na jednom z turnajov všimla medzilaborská dvojica trénerov Lutáš - Hetteš. On i pár chlapcov k tomu (väčšinou Čabinčania, napr. Belej, Čvirk, Chudina) si za krátky čas už obliekli dresy Spartaka. Stredoškolské gymnaziálne školské povinnosti nerobili futbalu prieky, v doraste však pobudol krátko, lebo už v šestnástich si ho tréner Kriak vyhliadol pre áčko. Ďalší futbalový posun taktiež spočiatku súvisel so školou. Funkcionári z Trnávky sa dozvedeli, o jeho záujme o štúdium na FTVŠ v Bratislave, takže hneď hodili siete. I keď to vyzeralo, že ostane v Medzilaborciach, lebo medzi menami prijatými na vysokú školu nebol, po jednom z telefonátov už cestoval späť k Dunaju, aby v prípravnom stretnutí nastúpil proti Slovanu. Čoskoro prišiel čas vojenčiny, zelené si obliekol v bratislavských kasárňach, avšak futbal bokom nešiel, lebo svoje pôsobisko našiel v ČH Bratislava. Napokon ostal klubu verný celé štyri roky.
V jesennej časti sezóny 1986/87 porazil Chemlon Humenné doma ČH Bratislava 4:1, pričom o čestný
úspech hostí sa postaral práve Andrej Demjanovič. Humenčania rýchlonohého útočníka oslovili počas zimnej prestávky, aj keď "najvyšší" v ČH Bratislava o tom nechceli spočiatku ani počuť, stal sa hráčom Chemlonu. Trénerom bol vtedy E. Bezdeda, mužstvo opúšťala ikona Pavol Roman. V ďalšej sezóne sa dostával do formy, v jeseni nastrieľal 7 gólov, keď však... "Mal som smolu, zranil si koleno a odvtedy sa to so mnou ťahalo. Možno povedať, že v najlepších rokoch ma pribrzdili zranenia, aj taký vie byť futbalový život. Operácie v Žiline, Prešove, medzitým som pár zápasov odohral. Bol to taký futbal s prestávkami." Suma - summárum hovorí humenská bilancia Andreja Demjanoviča o šiestich sezónach, dovedna 79 stretnutiach a v nich strelených 17 góloch. Ak sa aspoň stručne pristavíme pri spoluhráčoch, možno spomenúť napr. mená Babušík, Dobrančin - Balaščík, Béreš, A. Čirák, Danko, Ferko, Hajdučko, Jelo, Kocurišin, Kočerha, Kopej, Kovaľ, Labun, Macko, Nazad, Papiak, Uličný, Varchola, Vasilenko, Wikarski, či ukrajinskí legionári Machinja, Dvirnik, Baľ alebo Samardak. Humenské angažmán skončilo sezónou 1990/91, nasledoval Vranov, Snina, Medzilaborce, neskôr pribudli aj "horské" ligy, niekoľko sezón v Krásnom Brode, registračný preukaz má dodnes v Modre n/Cir... "V Chemlone sme boli dobrá partia, tak Humenčania, ako aj rodáci od Medzilaboriec, dodnes mám veľa kamarátov. Z mladších ročníkov, ktorí vtedy začínali, to boli Mydla, Horvát, Jakubkovič, Andy Soták, Babin, už kto - ako sa uchytil."
Pre Andreja Demjanoviča bola stropom I. slovenská futbalová liga, v ČH Bratislava i Chemlone Humenné... "Mrzí ma jediná vec, že som nikdy neokúsil celoštátnu ligu. Červená hviezda ma vyššie pustiť nechcela, mal som šancu keď sa zlučoval Inter a Petržalka. Nestalo sa, čas sa už vrátiť nedá," dodal Andrej Demjanovič aj s trochu kyslejším úsmevom. Spomínať však rozhodne má načo...
K životnému jubileu veľa zdravia a šťastia!
Foto 1:
Andrej Demjanovič v drese Chemlonu Humenné.
Foto 2:
Moderátor Karol Polák a čerstvý päťdesiatnik Andrej Demjanovič.