Šesťdesiat nezabudnuteľných rokov VSS

autor: Eugen Magda
1756x čítané

Pre mnohých to možno znie neuveriteľne, ale VSS od svojho zrodu boli hlavným futbalovým reprezentantom Košíc. Z roka na rok sa činili, takže tento prívlastok umocňovali stále viac. A tak koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov nastupovalo na mnohé zápasy mužstvo v zostave aj s desiatimi hráčmi, ktorí mali minimálne jeden reprezentačný štart na konte v drese ČSSR A a ďalší spoluhráči sedeli na lavičke pripravení naskočiť do hry kedykoľvek a kdekoľvek.

Ak sa hovorilo, že VSS hrali začiatkom sedemdesiatych rokov najkrajší futbal v československej lige, nebola to náhoda, Veď vtedy zväčša na trávnik nastupovali Švajlen, Pivarník, Bomba, Desiatnik, Štafura, Pollák, Daňko, Hoholko, Strausz, Boroš, ktorí sa objavovali aj v čs. reprezentačnom kádri áčka, ale aj tí ostatní ako Jacina, Štovčík, Králka, Š. Jutka a neskôr aj Galis, Andrejko, Tamáš, Lipnický a ďalší, ktorí tvorili závideniahodný orchester. O to väčšia škoda, že strojári s pribúdajúcimi rôčikmi sa akoby stali tŕňom v oku niektorých mocipánov, ktorým akoby žlto-modrá farba prestala voňať a neskôr prispeli až k pádu klubu pod kepienkom chýbajúcich peňazí, hoci sami to mali a mohli robiť práve naopak. A to bola veľká škoda na účet košického futbalu, lebo statný štyridsiatnik mohol dnes rozkvitať a vzmáhať sa ďalej.

Kto si myslel, že VSS zmiznú z futbalovej mapy, ten sa poriadne mýlil, lebo strojári v minulosti s kádrom výborných hráčov ponúkali nezabudnuteľné zážitky, ktoré ozdobili raz druhým, dvakrát tretím a raz aj štvrtým miestom i víťazstvom v Slovenskom pohári a trikrát účasťou vo finále Československého pohára. Jeho hráči Pollák, Gallis, a napokon aj Pivarník, aj keď už v tom čase hral za Slovan, boli majstri Európy, Pivarník s Pollákom aj účastníkmi MS' 70 v Mexiku, Štovčík majstrom Európy v tíme ČSSR „23“. Hodno pripomenúť, že Strausz so 115 gólmi sa stal členom Klubu kanonierov aj napriek tomu, že nedal ani jeden gól z jedenástky, ale za to všetky z hry, a z nich vyše polovicu hlavou. No a na takéto úspechy sa jednoducho nezabúda.

Fakty o veľkých úspechoch Košičania nikdy nenadsadzovali, ale tie sú až natoľko presvedčivé, že aj mladí fanúšikovia, ktorí spomínaných hráčov nikdy hrať nevideli, slávnu minulosť podporujú natoľko, že meno VSS z ich úst znie na každom ligovom alebo pohárovom stretnutí v Čermeli. A to od zániku klubu uplynulo už 20 rokov. Dobre to pripomenúť aj dnes, keď si pripomíname jubilejných 60 rokov, lebo život jasne prezrádza, že sa na VSS nedá zabudnúť, a že žijú ďalej. O to viac, že nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti možno aj MFK zmení svoj názov a jednou z možných alternatív je návrat k obľúbenej značke VSS, čo prezrádza aj anketa na internetovej stránke MFK Košice.

Dnes strojárom, aj keď už za celkom iných okolností, ostala najviac verná ich najstaršia hráčska generácia, ktorú zdobili dorastenecké tituly – viď Kánássy, Pavlík, Šomoši, Kvašňák, Schwarz, Š. Vargovčík a spol. - ale i hráči na čele s Jánom Gajdošom st., či trénerom mládeže Štefanom Mátyásom, ktorí na čele s poslednými žijúcimi funkcionárskymi mohykánmi klubu Jánom Husárom, Milanom Rabatinom, Ladislavom Matom a ďalšími pomáhali tvoriť a písať nezabudnuteľnú éru. Práve oni sú dnes aj s predsedom klubu Internacionálov poslednými živými legendami, čo najviac spomínajú na bývalých otcov klubu na čele s predsedom Františkom Nográdym, tajomníkom Ladislavom Kropáčom, lekárom A mužstva a funkcionárom MUDr. Zoltánom Juhásom, otcom mládeže Jánom Sakačom, či hospodárom Gabrielom Rabatinom, ktorí mierou vrchovatou prispeli k rozmachu košického futbalu pod egidou VSS. Aj preto náš šesťdesiatnik neklamne dáva najavo, že ho nebolo hodno degradovať, najmä, keď to bol klub s vysoko cenenou značkou, ktorá má stále veľký lesk, lebo veľkosť klubu reprezentovali i účastník MS' 62 Jozef Bomba, čs. reprezentanti František Hoholko, Jozef Desiatnik, takže aj preto prezident SFZ Ján Kováčik spolu s jedným z viceprezidentov Richardom Havrillom na spoločenskom večeri v sobotu 22. septembra odovzdali celému radu futbalistov a funkcionárov strieborné a bronzové medaily SFZ a spolu s ďakovnými listami primátora mesta MUDr. Richarda Rašiho ocenili bývalých hráčov Košíc, ktorí šírili slávu metropoly východu a jeho futbalu. To treba kvitovať o to viac, že nik to doteraz neurobil, hoci aj to by patrilo do Siene slávy, ktorú by si toto mesto a jeho aktéri za dosiahnuté úspechy zaslúžilo. A upútali nás aj slová Jána Pivarníka, ktorý povedal, že východniari tromfli Slovan, ktorý sa tak dôstojne na svoju deväťdesiatku nevytiahol. Nehovoriac, že ju oslavoval v Pezinku, čím akoby doma degradoval svoje ozdoby na futbalovom poli. Ozaj dobre, že Košice to tak neurobili a že si ctia klub, ktorého potomkovia stále potvrdzujú, že sú tu.