Oslávenec Tarcala na jednej lodi s Venglošom

autor: Eugen Magda
1443x čítané

Kto má záujem futbal zveľaďovať, vie sa mu odovzdať celý. O Jozefovi Tarcalovi to možno povedať určite. O to viac ho bolí, keď viacerí, čo sedia na vyšších stoličkách, si myslia, že oni sú pomaly tými najpovolanejšími, a že takýmto spôsobom držíme krok s futbalovým svetom.

Ťažké je bojovať samému proti veterným mlynom, hoci vidieť, že jeho argumentácie sú podložené faktami zo svetovej praxe. On sa však nevzdáva, hoci by rád zažil aj iné krajšie časy.

Rôčiky letia, čo pocítil aj Jožko, ktorý sa 26. septembra dožíva 80 rokov. Vyplnil ich bohatou a plodnou futbalovou praxou, zvečnil ju so svojím priateľom Jozefom Venglošom vzácnym dokumentom, v ktorom je veľa cenných a poučných myšlienok. Publikácia Tajomstvá futbalu je veľavravná. Jej preklad v angličtine upútal zahraničie, špeciálne však ázijský futbal v krajinách, ktoré sa výrazne pohli dopredu. Táto práca nie je zďaleka jediná, lebo veľa odborných článkov publikoval v obrázkovom mesačníku Futbal magazín, v ktorých sa snažil ukázať, kde a prečo zaostávame za svetovým vývojom.

Málokto vie, že spolu s Belom Malagom udržuje priateľské kontakty od študentských čias, takže pri spoločných stretnutiach si majú čo povedať. Ináč to nie je ani v týchto dňoch, keď obaja jubilujú a môžu si pospomínať na všetky pekné futbalové chvíle, ktoré ich sprevádzali celý plodný život. Napokon na takéto kapitoly nehodno zabúdať o to viac, že za Jožka hovoria fakty: Čo na futbalovom poli robil, nerobil zbytočne. A to je ten najlepší a najkrajší pocit.

Jozef Tarcala, hoci nie je svetobežníkom, bol už ako futbalista tvorivým hráčom v strede poľa a mnohé poznatky postupne zveľaďoval i v trénerskej praxi, či už v Prešove, Bardejove, ale i v Trebišove. Keď Slovensko v deväťdesiatych rokoch začalo kráčať po vlastnej ceste, bol prvým trénerom reprezentantiek Slovenska, čo mohol využiť aj v publikačnej činnosti. Doterajšie tvorivé úsilie zveľadil i publikáciou o futbalovej histórii Bardejovskej Novej Vsi, pracuje aj na pamätnici „90“ Bardejov a na Tajomstvách trénerskej stratégie. Keďže žije, ako sa hovorí pri prameni, dobre, že sa chopil tejto náročnej úlohy, pretože vo futbale je ešte veľa veci zahalených v rúšku tajomstva a treba im dať zelenú perom človeka, ktorý pozná minulosť a ukáže aký bol klub a futbalová história Bardejova v minulosti.

V tejto súvislosti môžeme poznamenať, že náš jubilant hýri elánom a to je dobre pre neho, ale i pre celý futbal. Nielenže mu dal všeličo v minulosti, ale je predpoklad, že má ešte tromfy, ktoré z talónu nevyložil nikde. Aj preto so záujmom budeme sledovať ako sa v tomto úctyhodnom veku bude pohybovať vo futbalovej spoločnosti, najmä, ak tá je pre neho povzbudzujúcim elixírom života. Pohár vďaky z Únie trénerov Slovenska, ktorý prevzal 24. augusta z Mostu slávy v Trenčianskych Tepliciach, je zaslúžene v dobrých rukách. Nuž, Jozef veľa zdravia, aby sme sa o futbale mohli veľa baviť a dlho ho ešte oslavovať.