Steininger ukazoval protihráčovi jazvy
autor: Maroš1148x čítané
Na pomstu si počkal dva roky, ale chutila mu sladko. A čo je najdôležitejšie, nevykonal ju žiadnym zákerným činom, ale tým najlepším spôsobom – futbalovou zbraňou, ktorou boli projektily z jeho kopačky. Útočník Vyšného Opátskeho Tomáš Steininger sa teší z každého svojho gólu, ale z tých dvoch, ktoré dosiahol proti Vysokým Tatrám, mal radosť minimálne dvojnásobnú. Ešte totiž nezabudol na trpké chvíle bolesti z októbra 2010.
Vtedy, pred dvoma rokmi hralo Vyšné Opátske tiež doma práve proti Vysokým Tatrám, keď po zákroku súpera vysoký útočník padol k zemi ako zostrelený. O pár minút už na štadión trielila sanitka, aby Tomáša Steiningera brala do nemocnice na operáciu po dvojnásobnej zlomenine nohy. Takej škaredej, že sa po nej znovu učil chodiť a z futbalového života ho vyradila na rok a pol. „Samozrejme, že som na to nezabudol. Veľmi dobre som vedel, že v nedeľu nastupujeme proti tomu istému súperovi. Aj som sa tešil, ale mal som aj zmiešané pocity, aké to bude, keď sa na ihrisku znovu stretnem so svojim „katom“, ktorý ma vtedy zasiahol,“ priznal Tomáš Steininger, aké myšlienky mu vírili hlavou pred stretnutím.
Na súpiske pred zápasom sme ho však prekvapujúco čítali medzi listinou náhradníkov. „Počas týždňa som vôbec netrénoval, lebo ma bolelo aj koleno a do toho prišlo aj nachladenie. S trénerom sme sa teda dohodli, že ostanem na lavičke. Keby sa okolnosti nevyvinuli inak, určite by som do hry išiel oveľa neskôr, možno na posledných päť minút.“ Osud to však zariadil inak, akoby chcel, aby sa Steininger za dávne zranenie „odplatil“. V 63. minúte zápasu totiž po zrážke so súperovým brankárom skončil so zlomenými rebrami Turczyk a musel ísť z ihriska dole. Tréner nešpekuloval a poslal na ihrisko Steiningera. Namiesto piatich minút si tak zahral pol hodiny. A parafrázujúc okrídlený slogan by sa dalo napísať, že - prišiel, skóroval, zvíťazil! Dovtedy bezgólový zápas totiž premenil na svoj koncert. Už o minútu po svojom nastúpení na plac otvoril skóre a aj druhý gól v poslednej minúte mal jeho rukopis. Striedajúce eso z rukáva tak rozhodlo zápas. „Som rád, že mi to takto vyšlo. Neskutočne ma teší, že práve proti Vysokým Tatrám.“
Nepopiera, že ani čas nezahojil všetko a ťažké srdce ostalo... „Už keď som nastúpil na ihrisko, protihráč, ktorý to všetko pred dvoma rokmi spôsobil, akoby bol v rozpakoch, aspoň tak som to badal. Keď som sa presadil a dal som gól, ukázal som mu svoje jazvy a opýtal som sa ho, či si pamätá. Ani sa nepozrel, iba sklonil hlavu...,“ nezadržal emócie 22-ročný hrotový hráč.