Osudný let rozhodcu Repeľa pred polstoročím

autor: Eugen Magda
1937x čítané

Patril medzi tých, čo mohol náš futbal ešte roky úspešne reprezentovať. Sú však chvíle, ktoré môžu nečakane rýchlo zmariť všetky nádeje a obrátiť želania na ruby. Aj v prípade medzinárodného rozhodcu Antona Repeľa (na snímke druhý sprava) akoby zasiahla vyššia moc.

V čase najväčšej slávy letel ako medzinárodný rozhodca do Varšavy, kde mal byť jedným z rozhodcov medzištátneho stretnutia Poľsko – Anglicko. Žiaľ, do cieľa nedoletel, lebo lietadlo IL 14, v ktorom letel, 10. októbra 1962 sa zrútilo pri Újezde neďaleko Brna a on v jeho troskách zahynul.

Pre náš futbal to bola veľká strata. Iba 36-ročný arbiter (nar. 8. marca 1926 v Lipanoch) mal totiž veľkú šancu zostať dlhšie medzi čs. špičkou a výkonnostne ešte výraznejšie povyrásť. Píšťalku si zobral do rúk už v roku 1946, keď mal iba 20 rokov, čo na toto obdobie bolo nezvyčajne skoro. On však obstál, hoci v povojnových rokoch pôsobiť v najnižších súťažiach nebol žiadny špás. Z tohto obdobia mal aj jednu peknú spomienku na Poproč. Miestny Baník si vybudoval ihrisko a otvárací zápas s jedenástkou Košíc mu zveril zväz do rúk. A privítanie bolo nie hocijaké. Funkcionári ho prišli kočiarom privítať až do Jasova a v samotnom Poproči to bola veľká udalosť.

Na neľahkej púti ho sprevádzala dokonalá znalosť pravidiel, pohyblivosť, a tiež zásadovosť, ktorej bol verným služobníkom. Takáto vizitka mu od roku 1949 otvárala brány do vyšších súťaží. V päťdesiatom šiestom postúpil do II. ligy a v tom čase mal aj česť rozhodovať prvý medzinárodný zápas XI. Prešova – XI. Západnej Ukrajiny. Po dobrom výkone v srdci Šariša mu zverili aj odvetu v Užhorode. Na základe vzostupnej výkonnostnej krivky ho Ústredná futbalová sekcie v Prahe zaradila v roku 1959 do I. ligy. Debut v najvyššej súťaži mal v Hradci Králové, kde Spartak privítal RH Brno. Aj keď mal zo začiatku veľkú trému, tá sa rýchlo pominula. Nakoniec sa cítil veľmi dobre, pretože publikum jeho verdikty často odmeňovalo potleskom. Potom rozhodoval aj ťažký zápas Slovan Nitra – ČH Bratislava, v ktorom domáci hrali o záchranu. Preto na štadión prišiel anonymne 20 minút pred jeho začiatkom. Obaja súperi však hrali fér, mužstvo spod Zobora vyhralo presvedčivo a zostalo naďalej v I. lige. Spomínal i na duel Sparta – Nitra pred 23 tisíc náročnými a veľmi kritickými divákmi. Aj toto meranie síl, rovnako ako zápas Baník Ostrava – Dukla Praha, zvládol bez problémov. Takéto výkony mu otvorili cestu na medzinárodnú scénu. Ako postranný – v tých časoch slovo asistent bolo ešte neznámym pojmom – vycestoval do Viedne, Berlína, Albánska, bol na ceste aj na priateľské medzištátne stretnutie Poľsko – Anglicko vo Varšave, ale nedoletel... Desiateho októbra 1962 sedel v lietadle, ktoré pri Újezde neďaleko Brna, ráno okolo desiatej havarovalo a on bol medzi tými 13 nešťastníkmi, ktorí v troskách lietadla zahynuli. Mal obrovskú smolu, lebo sedel nad tým krídlom, ktoré narazilo do vrchu, lebo ostatní z 39 cestujúcich na palube, aj keď s obrovským šťastím a zraneniami, pád lietadla prežili.

A čo bola príčina havárie? Jeden z jej priamych svedkov Ing. Jozef Škodný v časopise Život o 37 rokov neskôr mohol byť konkrétny, lebo mal v rukách spis z krajskej prokuratúry, kde sa o príčinách píše: „Podľa zistenia vyšetrovacej komisie haváriu zapríčinil veliteľ lietadla, ktorý svojvoľne klesol s lietadlom nižšie, než mu prikázal dispečer a o 2,5 kilometra sa odchýlil od určeného smeru. Svoju úlohu pri havárii zohrala i hmla, čo zakrývala vrch Špidlák, do ktorého lietadlo narazilo. Veliteľ sa domnieval, že je to údolná hmla... Treťou príčinou bolo nevhodné zloženie posádky. Tá mala podľa zistenia komisie malé praktické skúsenosti s dopravnými letmi s týmto typom lietadiel.“

Dva dni po havárii bol v Lipanoch pohreb, na ktorý doviezli zástupcovia ČSA zacinovanú truhlu so slovami, nech ju už neotvárajú. Preto jeho manželka a dvaja synovia otca videli naposledy, keď deň pred haváriou odchádzal vlakom na neplánovanú poslednú cestu. Jeho odchod bol veľkou stratou pre rodinu i celý čs. futbal, lebo sa spolu s Martinom Mackom a JUDr. Karol Galbom zaradil medzi slovenské trio, ktoré udával tón v čs. futbale. Aj keď to bolo veľmi smutné, hodno pripomenúť, že to bol zatiaľ najväčší pohreb v tomto meste. Veď opustila ho osobnosť, ktorá robila Lipanom len a len dobré meno. A s takým človekom sa všetkým ťažko lúčilo.