Trénerské
autor: Marián Škuba1872x čítané
Humenský rodák prežil svoje detstvo pri známom štadióne Pri Mlyne. Možno aj preto sa stal jeho osudom futbal. Začal ako žiačik Chemlonu Humenné... "Stačilo mi preskočiť plot a bol som na ihrisku. Mojím prvým trénerom bol pán Gabria, neskôr pribudli Teiner, Švec, Mastiľák, pri doraste tréner Pirič, krátko Majer, pri mužoch Šimončič, Ferjančík a Bezdeda." Do mužskej kabíny vošiel ako 19-ročný, spolu s ním boli "holubmi" napr. Sivý, Jakica, Skála, z vojenčiny sa vrátil Diňa. V 80-tych rokoch bola povinnosť klubu mať hráčov do 20 rokov (na ihrisku i lavičke), čo bola pre mladých šanca, výzva. "Som veľmi rád, že som si mohol zahrať s legendami humenského futbalu ako Dzurov, Roman, Pituk, Murinčák, Petrovaj, Mycio a ďalší. Pre mňa, mladého futbalistu, to bola obrovská škola i česť byť v jednom mužstve s nimi." Káder Chemlonu Humenné v sezóne 1981/82 mal zloženie: Dzurov, Orendáč - Š. Čirák, Sivý, Roman, Mycio, P. Čerhyt, Pituk, Škrlík, Matta, Skála, Szczygiel, Kopej, Molka, Ferenc, Jakica, Diňa, Karako, Petrovaj, Murinčák, Grec.
Na humenskú lavičku usadol v r. 1992, trénoval žiakov, po roku však pomáhal v Kamenici n/Cir. nielen trénersky, aj hráčsky. Jeho cesta klubmi však bola spočiatku krkolomná. Z Kamenice n/Cir. do Topoľovky, potom vranovské béčko, humenské béčko v Kochanovciach, s ktorým postúpil do III. ligy, následný návrat do Humenného k mládeži, s dorastom siahal na postup, v seniorskej šatni humenského klubu sa objavil po prvýkrát ako asistent Jaroslava Rybára.
V polovici augusta 2002 zamieril do Michaloviec (III. liga), bol asistentom Jána Kozáka, pričom v závere jesene po treste pre trénera kormidlo prebral. Isto vtedy ani sám netušil, že do michalovskej rieky vstúpi dovedna trikrát. Následne držal michalovské kormidlo spolu s V. Rusnákom ml. (2003/04), aby vybojovali postup do II. ligy. Lokalitu Zemplína spoznal bližšie v Trebišove, aj keď činovníci Slavoja o tom nechceli ani počuť, po postupovom roku (do II. ligy) v jeseni 2007 sa stal michalovským asistentom Laca Molnára, po ktorom sa od jari 2008 stal hlavným koučom. Dovedna si Jozef Škrlík zapísal 60 zápasov, čo bolo pri michalovských trénerskych zmenám rekordom. Viackrát zažil túto lavičku iba "petrohradský Čech" Vlastimil Petržela.
Medzitým prišla sezóna 2005/2006. Humenská barážová dráma na spišskom ihrisku s L. Mikulášom, postup po góle v predĺžení v 120. minúte. "Na tú baráž mám ešte aj po rokoch čerstvé spomienky. Futbal bol vtedy na kolenách, páni Vrba i Paraska sa ho pokúsili pozdvihnúť, ale bolo treba prejsť cez baráž. Keď už všetci čakali na penalty, po centri Tomčáka hlavičkou rozhodol Frajkor. Rozhodca mal už pri centri píšťalku v ústach, vydržal a my sme sa tešili, bolo to super, spomienky sú stále živé. Dali sme dokopy dobrý káder, mladí i harcovníci, myslím, že v tých časoch sa v Humennom hral dobrý futbal," mienil Jozef Škrlík.
Po druhýkrát prišlo na rad Humenné, od sezóny 2009/10 susedný Vranov. Následne Lučenec (2010 - 11), Prešov (jeseň 2011/12), kde okúsil prácu v corgoňligovom klube ako asistent trénera Tarkoviča. "Konečne som spoznal atmosféru na najvyššej slovenskej úrovni. Na Tatran mám len dobré spomienky, ale bohužiaľ výsledkovo sa nám nedarilo," podotkol "Škrlo", ako znie jeho prezývka vo futbalovom kruhu známych.
Od februára 2012 je na lavičke kazašského Akzajyku Uraľsk. "Možno som mohol vo futbale dosiahnuť ako hráč viac, len sa bolo treba rozhodnúť. Nechcel som zaváhať po druhýkrát, i keď Kazachstan futbalovo zaváňa exotikou. Je to prvá liga, profesionálne podmienky. Mal som spočiatku obavy, šiel však do toho a neľutujem," dodal Jozef Škrlík, ktorý má zmluvu s kazašským nováčikom do konca novembra (sezóna jar - jeseň). Aktuálne patrí jeho mužstvu 7. miesto (14 účastníkov).