Beličák vybehol skoro až do oceliarní

autor: Maroš
2156x čítané

Nováčik dal o sebe v posledných dvoch týždňoch poriadne vedieť. FK Šaca zdolala najprv druhý tím tabuľky Krompachy na jeho trávniku a hneď na to aj dovtedy neporazeného lídra z Veľkého Folkmaru. Takéto skalpy sú veľmi cenné.

Vstup do piatoligovej súťaže po postupe bol pre Šacu dosť tvrdý. Po nevyrovnaných výkonoch však akoby už našli svoju tvár a vo vyššej súťaži sa udomácňujú. „Z posledných piatich kôl sme štyrikrát vyhrali a raz remizovali,“ spokojne môže konštatovať tréner FK Šaca Daniel Gál-Andrezly. Posledné výsledky zarezonovali, na pôde druhých Krompách vyhrali 2:1 a následne si minulú nedeľu pripísali ešte cennejší úlovok, keď zdolali Veľký Folkmar 1:0. Poradili si teda so súperom, ktorého dovtedy nik nezdolal a ukončili jeho dvanásťzápasovú víťaznú šnúru. „Mali sme trošku šťastia, remízový zápas sme rozhodli v 91. minúte po štandardke.“ Šačania rozohrávali rohový kop, po ktorom sa čakalo už len na záverečný hvizd rozhodcu, ale lopta doputovala k Beličákovi, ktorého nechali hostia na päťke voľného a ten už vedel, čo urobiť. Netreba zdôrazňovať, že takéto rozuzlenie v hodine dvanástej vyvolalo v domácom tábore erupciu radosti. „Samozrejme, tešili sme sa poriadne. Radujúci sa Beličák po góle vybehol skoro až do neďalekých oceliarní,“ pousmial sa D. Gál. Samotné stretnutie zhodnotil takto: „Hralo sa zväčša medzi šestnástkami, takticky. Súper mal jednu podobnú šancu ako my, ale gól nedal. Zápas to bol celkovo kvalitný, odohrával sa v dobrom tempe.“

Z istého hľadiska možno ešte väčším prekvapením, než výhra nad Veľkým Folkmarom, bolo predchádzajúce víťazstvo v Krompachoch. Predsa len, vonku sa body získavajú ťažšie, zvlášť, keď Šaca mala od 39. minúty po vylúčení o jedného hráča v poli menej. „Teší nás, že sme vyhrali aj s desiatimi hráčmi. Odhliadnuc od toho sa nám však vonku hrá lepšie, vyhovuje nám, že sa môžeme spoliehať na brejky. V prvom rade je kľúčové, že sa po maródkach dávame dokopy. Ešte nám nejakí hráči chýbali, ale traja sa už vrátili do zostavy a je to vidieť.“ V úvode súťaže to totiž pre Šacu nebola žiadna selanka, doteraz ich určite máta napríklad domáca prehra 2:7 so Sokoľanmi. „Ako vravím, spočiatku nás prenasledovala maródka a ďalšie problémy, keď naši sálovkári mali reprezentačné povinnosti. V jednom zápase som dokonca musel nastúpiť aj ja, hoci už ani netrénujem,“ prezradil 44-ročný kormidelník a dodal: „Maródka už odišla, tak dúfam, že sme sa naštartovali a udomácnili v súťaži. Kvalitu na to máme, čiže verím, že to bola len otázka času.“

Šaca má v kádri naozaj aj zaujímavé mená, veď za ňu „kopú“ bývalí známi ligisti Erich Vágner, Miloš Lengyel, či Anton Spišák. Pred sezónou sa posilnili aj o ďalšieho výborného futbalistu Rastislava Beličáka, ktorý pred pár mesiacmi naháňal loptu ešte profesionálne v ďalekom Singapure. „Je to momentálne náš najdôležitejší hráč. Tvorí a podáva vyrovnané výkony. Na rozdiel od mladších, ktorí ešte nemajú stabilnú výkonnosť. V priebehu sezóny prišiel z Lokomotívy aj Andrejco. Posilniť sme sa museli, lebo ak by sme hrali len s kádrom, ktorý postúpil, mali by sme to ťažké,“ naznačuje tréner Gál kvalitatívny rozdiel, ktorý na nich čakal vo vyššej súťaži. „V terajšej piatej lige sú kvalitnejší súperi, každé mužstvo má vo svojom strede nejakých skúsených hráčov. Vyžaduje si to aj väčšiu tréningovú záťaž.“

V Šaci si uvedomujú, že iba z postupovej eufórie sa žiť nedá a treba pracovať ďalej. Keďže sú nováčikom – aj keď ambicióznym - vzdušné zámky si v tomto ročníku nestavajú. Momentálne sa dostali na ôsme miesto. „Chceme sa pohybovať v strede tabuľky. Nemôžeme hovoriť o ďalších postupových ambíciách, ale nechceme sa zamotať ani dole v tabuľke, aby sme sa obávali o udržanie,“ dodal tréner Gál, ktorý je v oficiálnych zápisoch vedený ako asistent a keďže potrebnú licenciu má hráč Miloš Lengyel, v stretnutiach je v kolónke tréner písaný on.