Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

23. 10. 2012 o 09:05

Ťahanovský matuzalem stále nekončí

autor: Maroš
1850x čítané



V Ťahanovciach ho pozná každý. A nielen tam, veď je už dlho neodmysliteľnou súčasťou amatérskeho futbalu v tejto košickej mestskej časti. Rôčky však pribúdajú aj jemu, Milan Korečko ich má už 51. Napriek tomu si stále obúva kopačky a objavuje sa v zostave FK Ťahanovce. Na šiestoligových trávnikoch súperí s hráčmi, ktorí by mohli byť jeho synmi, veď majú aj o tridsať rokov menej, ale o konci kariéry ešte neuvažuje. Obdivuhodné!

Milan Korečko v tejto sezóne väčšinou už len strieda, ale štyrikrát sa už objavil aj v základnej zostave Ťahanoviec a zvláda i plnú deväťdesiatminútovú porciu hracieho času. Aj naposledy v nedeľu v Krásnohorskom Podhradí šiel do „základu“ a v obrane sa snažil prispieť k dobrému výsledku, čo sa napokon nepodarilo, lebo jeho mužstvo prehralo 1:3. Ako však vidieť, stále ho to baví. „Na to, aby som išiel do zostavy, ma už musia trošku dotlačiť okolnosti. Pokiaľ som však zdravý, rád si zahrám, naozaj ma to stále baví,“ netají Milan Korečko svoju veľkú vášeň a lásku k futbalu. „Určite ňou futbal je. Na našej úrovni, čo iné to môže byť? Len láska, inak by sme to mohli robiť len ťažko.“

V okresných súťažiach ešte päťdesiatnika stretnúť občas možno, ale na regionálnej úrovni je na východe zrejme práve Korečko najstarším hráčom pravidelne sa objavujúcim na súpiske niektorého tímu. „Neviem, nesondoval som to, ale vyzerá to tak, že ja som najstarší. Neviem, či niekto iný hrá aj po päťdesiatke. Opakujem pokiaľ zdravie slúži, snažím sa s chlapcami udržiavať v kondícii.“

Nezatajuje však ani fakt, že telo sa úplne oklamať nedá a z roka na rok ho futbal bolí viac. „Určite. Každý zápas cítim ešte v nasledujúce jeden-dva dni. Viac ako to bolo, keď som bol mladší. Kým sa však udržujem v pohybe, je to v poriadku. Najhoršie je prestať, lebo potom znovu začínať je už veľmi ťažké.“ Z predchádzajúcich slov sa dá ľahko vydedukovať, že klinec na zavesenie kopačiek ešte nechystá. „Raz zaiste skončím. Zatiaľ však na to vôbec nemyslím,“ usmieva sa futbalista, ktorý to iste potiahne minimálne do 52 rokov, veď tie oslávi už čochvíľa, v januári.

korecko1V záverečnej ére svojej kariéry si už, pochopiteľne, rýchlostné preteky s mladíkmi v strede poľa nedáva, jeho miesto je teraz na stopérskom poste. „Odovzdávam skúsenosti v obrane. Niekedy idem aj do stredu poľa, ale to už len zriedkavo, viac hrám zozadu.“ Jeho rovesníci pritom už dávno prešli do inej kategórie – starých pánov. Aj za nich si občas zahrá, neodbijú ho tým, že je na to ešte príliš mladý, keď ešte hráva za „áčko“... „Pár zápasov som si za starých pánov už zahral. Problém e v tom, že časovo nestíham. Povinností je dosť, keďže som hráč aj funkcionár, pomáham sa starať aj o areál.“ A nepodpichujú ho kamaráti-päťdesiatnici, dokedy si ešte nedá pokoj? „Je pravdou, že všade, kam prídem, sa ma pýtajú, či ešte hrám. Keď sa dá, tak idem. Nehrám už pravidelne. Keď je chlapcov dosť a sú v pohode, tak ostávam na striedačke. Keď sa vyvinie situácia, že treba, aby som nastúpil, tak na ihrisko vybehnem.“ Mužov v jeho veku v regionálnych súťažiach možno stretávať už nie na ihrisku, ale na lavičkách ako trénerov. Takúto budúcnosť, že by plynule prešiel od hráčskej kariéry k trénerskej, si momentálne Milan Korečko nemaľuje. „Nie, nad tým teraz naozaj neuvažujem. Skôr sa starám o ťahanovský futbal po funcionárskej stránke, mám toho teraz dosť. K trénerstvu som zatiaľ neprivoňal, k tomu až taký vzťah nemám.“ Do klubu prišiel tento pozoruhodný človek v tridsiatke z Družstevnej, už dve desaťročia je teda verný ťahanovským farbám. Netreba debatovať o tom, že na miestnom štadióne pozná každé steblo trávy. Aký je teda podľa neho súčasný stav ťahanovského futbalu? „Obec nám pomáha ako môže, keďže sa dá povedať, že sme bez sponzora. Reprezentujeme Ťahanovce a ostatné veci zháňame ako môžeme,“ vykreslil a dodal, že konkrétny výsledkový cieľ pre aktuálnu sezónu si pred jej začiatkom nevytýčili. „My chceme hrať pre radosť. Máme hráčov, ktorí majú niečo za sebou a v prvom rade si chceme zahrať, nejaké ciele nemáme. V súťaži sa chceme udržať a byť najmä dobrou partiou, tá je najdôležitejšia.“