Opátčania hľadali fazónu dlhšie, ale našli ju
autor: Maroš1336x čítané
„Z prvých piatich zápasov sme štyri odohrali na súperových ihriskách a nepodarilo sa nám v nich chytiť ani bod. Pritom na pôde lídra v Bardejovskej Novej Vsi sme za stavu 2:1 pre domácich mali dve čisté gólové šance našich útočníkov. V Stropkove sme v 60. minúte ešte viedli, no „dokázali“ sme prehrať gólom v 92. minúte. Mali sme teda ťažké vyžrebovanie a trošku menej šťastia,“ vrátil sa k nepodarenému úvodu súťaže tréner TJ FK Vyšné Opátske Marcel Alexander. Žreb naozaj nebol pre Opátčanov najlepší, hrať z piatich zápasov štyrikrát vonku znamená síce veľkú možnosť niečo ukoristiť do zásoby, ale ak sa to nepodarí, potom aj patričnú nervozitu, ktorá sa môže vkradnúť do hláv. „Nervozita by nemala byť namieste, lebo máme dosť skúsený kolektív. Chýbal povestný kúsok šťastia, ktorý k športu patrí. V našom tíme sa skĺbila skúsenosť s mladosťou, skôr nás teda trápili zranenia, ktoré nás napadli. Vypadávali nám hráči, nikdy sme nedokázali hrať v kompletnej zostave, optimálne zloženie sme tak museli stále hľadať. Rebrá si zlomil Turczyk, zranil sa aj Majoroš, pričom Steininger a Matyi v závere jesene tiež nastupovali s bolesťami, za čo im chcem poďakovať. O pár dní oboch čakajú operácie. Ako teda vidieť, stále sme to látali - plátali, ale vytvorenie B-tímu a jeho prihlásenie do šiestej ligy bolo vhodné, lebo hráči z rezervy boli v závere jesene už platnými hráčmi áčka, či už Krakovský, alebo dobre zapadol aj Šosták a pripravení boli aj ďalší.“
Po desiatich kolách patrilo Vyšnému Opátskemu nelichotivé predposledné miesto tabuľky, na čo v tomto klube neboli zvyknutí. Hráči sa s tým však popasovali, odvtedy s výnimkou tesnej prehry v Svidníku už iba vyhrávali a dotiahli to ešte pred zimnou prestávkou na siedmu pozíciu, kde sa im dýcha oveľa ľahšie. „Chlapci to svojim prístupom k tréningom aj zápasom zvrátili. V tabuľke pravdy sme sa dostali na nulu, napriek tomu, že sme doma odohrali ťažké zápasy, napríklad so Sninou, s ktorou sme remizovali. Dosť zlomový bol aj duel doma s Veľkými Revištiami, kde v 7. minúte bolo 0:2, no dokázali sme to proti súperovi z popredia tabuľky ešte zvrátiť a gólom v samom závere vyrovnať na 3:3. Odvtedy to bolo herne, aj čo sa týka bojovnosti, lepšie.“
Vyšného Opátskemu sa teda podarilo dostať tam, kde sa chcú pohybovať, ale potvrdiť svoju pozíciu v prvej polovici tabuľky nebude na jar určite jednoduché. „Body, ktoré sa získajú na jeseň, sú zlaté, lebo u súperov sa už na jar získavajú výhry ťažko, keďže kto prehrá, padá okamžite v tabuľke dole. Trošku som teda sklamaný, že sme nedokázali získať body vonku, okrem Starej Ľubovne, kde sme vyhrali a remízy v Sabinove. Boli sme známi tým, že zvonku vieme nosiť body a v tabuľke pravdy ísť do plusu. Toho roku to bolo trošku slabšie. Dostali sme sa však do pokojnejších vôd a neprestávame pracovať.“ Posledné slová trénera Alexandra platia do bodky, Opátčania totiž po skončení jesennej časti neprerušujú tréningový proces, na výdych príde čas až keď už budú cítiť vôňu vianočných dobrôt. „Tréningová príprava pokračuje ďalej, dvakrát týždenne budeme mať telocvičňu až do Vianoc. Ostrá zimná príprava potom začne už 6. januára. Voľno teda bude len počas sviatkov, inak to nechceme ani prerušiť, lebo chlapci potom zlenivejú a v predchádzajúcom období sa nám to vypomstilo. V marci chceme nastúpiť plne pripravení a hlavne zdraví, to je pre mňa dôležité,“ dodal M. Alexander.