V unikátnej trojici. Rozhodca i futbalista...
autor: Marián Škuba2258x čítané
Udialo sa to 12. mája 2012, v 31. kole Corgoňligy bol rozhodcom východniarskeho derby Košice - Prešov paradoxne aj bývalý útočník oboch klubov, tridsaťtriročný rodák (nar. 11. 4. 1979) z Hažína nad Cirochou. S píšťalkou v ruke začal na prelome rokov 2008 - 2009 a jeho "patrónom" sa stal medzinárodný arbiter Richard Trutz. Keďže má aktuálne trvalé bydlisko v Senci, najprv sa objavoval v zápasoch žiakov v rámci Bratislavského futbalového zväzu. Trvalo to dva - tri mesiace, uchytil sa aj medzi seniormi a dostával na starosť stále náročnejšie súboje. Po necelých troch rokoch sa už vlani ocitol na listine rozhodcov republikových súťaží. Zvládol niekoľko duelov v III. i II. lige, až prišiel na rad ozajstný bonbónik v podobe spomenutého derby na najvyššej súťažnej úrovni. Stal sa tak tretím rozhodcom, ktorý sa objavil na trávniku v najvyššej súťaži najprv ako futbalista. Hracho, Trutz, Piatka...
"Nikdy predtým som sa nezamýšľal nad tým, že, ak skončím ako futbalista, stanem sa rozhodcom. Pohyboval som sa vo vrcholovom futbale pätnásť rokov, takmer každý okolo mňa hľadal ďalšie futbalové uplatnenie na trénerskej dráhe, ja som sa však nechal zlanáriť kamarátom Rišom Trutzom k rozhodovaniu. Začiatky neboli jednoduché, no akosi som sa rozbehol a ostal už na opačnej strane diania v zápase. Prišlo to nejako samo od seba, možno aj trochu náhodne, osudovo, stal som sa rozhodcom."
Začiatky sú v každom odvetví, či už športu alebo práce ťažké. Ak človeka jeho činnosť baví, chce v nej dosiahnuť čo najvyššie méty. Vo vašom rozhodcovskom meradle sa už istá hranica za pomerne rýchly čas splnila.
"Táto sezóna je pre mňa rozhodcovsky piata. Začínal som logicky pri mládeže, postupne prišli na rad muži v súťaži Bratislavského futbalového zväzu. Myslel som si, že ako dlhoročný futbalista rozhodcovskú činnosť bez väčších ťažkostí zvládnem, ale preorientovať sa z hráča na rozhodcu nie je vôbec jednoduché. Musel som si zvykať na novoty, dokonale ovládať pravidlá nielen teoreticky, ale najmä ich správne aplikovať v praxi. U hráča je to jednoduchšie, lebo ten pri spornom momente čaká, ako zareaguje rozhodca. Mal som dokonca obdobie, zhruba po roku činnosti, vtedy som účinkoval na úrovnich piatej-šiestej ligy, keď som si povedal - končím. Možno mi pomohla aj východniarska povaha, zaťal som sa, aby som niečo aj na tomto poli dokázal. Po sezóne som sa posunul do vyššej súťaže, pričom platilo vo futbale všeobecne známe, že čím vyššia súťaž, je lepšia kultúra divákov, hráčov, vyššia kvalita stretnutí."
Májové leto, konkrétne jeho druhá sobota, sa asi natrvalo vryje aj do jeho pamäti. V delegácii na stretnutie Corgoň ligy, 31. kola: MFK Košice - 1. FC Tatran Prešov sa objavilo na pozícii rozhodcu meno Piatka...
"Keď som sa to dozvedel, bol to pre mňa malý šok. Pôsobil som na úrovni SFZ rok a pol, čo nebolo ešte dlho, ale kompetentní asi vedeli, prečo mi toto derby zverili. Ani jednému z mužstiev už o nič významné v tabuľke nešlo, boli zachránení, oba kluby som poznal, hrával som tam, takže pocity boli zvláštne. V Košiciach som za svojej hráčskej kariéry strávil najviac času, aj my tá minulosť prebleskla mysľou, keď som z útrob štadióna vychádzal na trávnik, ale hneď prvým hvizdom som sa odosobnil, snažil sa čo najlepšie odviesť svoju prácu, čo sa mi, myslím, aj podarilo."
K rozhodovaniu ste sa dali ako futbalista. Aký bol Pavol Piatka vo vzťahu k rozhodcom, keď ešte hrával 'veľký' futbal?
"Aj sa mi chlapci smiali, že ja a rozhodca... Ako futbalista som však s rozhodcami problémy nemal, netvrdím, že som nehundral, keď som mal na situáciu iný názor. Najčastejšie to však boli otázky typu 'Prečo ste pán rozhodca, rozhodli takto?' Za pätnásť rokov svojej futbalovej profesionálnej kariéry som nebol ani jediný raz vylúčený, čo tiež moje slová podporuje. Tak ako futbalisti i rozhodca je súčasťou zápasu, jedna strana musí rešpektovať druhú."
Zrod všetkého podstatného siaha do humenského regiónu. Tu bola vtedy ešte malému Paľkovi vštepená láska k športu, futbalu.
"Na mladosť mám pekné spomienky. V rodnom Hažíne v zime hokej, v lete futbal, všetko pod holým nebom. Chceli sme sa hýbať, športovať. Aj by som chcel spomenúť niekoľko mien, ľudí, ktorých si stále vážim. Pána Juraja Godžáka z Hažína, humenských trénerov Varcholu, Langera, ale najmä Pavla Romana. Ten mi dal futbalovou výchovou najviac, vtedy sme aj postúpili v doraste, hrali prvú ligy. Tréner Roman mi ukázal cestu, už ako pätnásťročný som bol v kádri dorastu, môžem smelo povedať, že on mi otvoril dvere k veľkému futbalu. Jemu i ďalším spomínaným ďakujem."
V humenskom ponímaní sa objavil Pavol Piatka v piatej sezóne klubu medzi elitou (1997/98). Prvá liga niesla vtedy názov Mars superliga. Svoj prvý seniorsky gól v humenských farbách si nechal doma proti Tatranu Prešov, ktorým sa pričinil o víťazstvo 2:1. Víťazný gól si pričinil v jesennej časti aj proti Bystričanom (3:2), do jarnej odvety naskočil kvôli prasknutej kosti nohy neskôr. Humenské farby hájil práve v čase, keď sa zmenil názov z FC Chemlon na HFC Humenné. Do zimnej prípravy sa zapojili aj ďalší odchovanci ako napr. Čišovský, Ondík, Harakaľ, Balica, či Melník. V jarnej časti skóroval proti Trenčínu, R. Sobote, Ružomberku, bol jediným strelcom derby Prešov - Humenné (0:1). Možno práve góly do siete "koňarov" podnietili záujem najstaršieho klubu na Slovensku o služby Hažínčana. Summa summarum možno konštatovať, keď strelil Piatka za Humenné gól, vždy vyhrali. Odohral 27 stretnutí, skóroval šesťkrát.
Spomenúť možno aj reprezentačnú anabázu, objavil sa vo výberoch od 14 do 21 rokov. Za zmienku isto stojí aj fakt, že bol svojho času vyhlásený za najlepšieho futbalistu Slovenska do 18 rokov.
"Pokiaľ viem, stále držím dorastenecký strelecký rekord Slovenska - v Košiciach sme sa stali v roku 1996 majstrami, nastrieľal som 36 gólov a bol som vyhlásený najlepším dorastencom Slovenska. Aj to je minulosť, ktorá poteší."
V sezóne 2008/2009 si zahral proti Humennému v drese Podbrezovej. Smoliarske zranenie mu však dlhšie pokračovanie v slovenskom profi futbale nedovolilo. Na rad prišla rakúska nižšia súťaž BSV Ortman, ASK Neutal.
"Na môj posledný zápas proti Humennému si v drese Podbrezovej pamätám. Mali sme ich doma, uchmatli nám bod a humenským trénerom bol aj vtedy Jožko Valkučák. Čo sa súčasnosti a futbalu v mojom prípade týka, je to skôr také aktívne udržiavanie sa v kondícii, čo je aj pre rozhodcu nutné. Nižšia rakúska súťaž, zápasy mám v piatky, takže víkend je voľný pre rozhodcovské potreby."
Tak ako tradične, aj počas tohtoročných Vianočných sviatkov sa Pavol Piatka objaví doma, Štedrý večer strávi za jedným stolom s rodičmi...
V NAJVYŠŠEJ SÚŤAŽI
* Ako futbalista (148 stretnutí/39 gólov): 1996-97 Lok. Košice (6/0), 1997-98 Chemlon Humenné (27/6), 1998-2000 Prešov (25/1), 2000 Koba Senec (13/5), 2000-2001 Trnava (7/0), 2000-2002 Teplice (ČR, 9/0), 2005-2007 1. FC Košice (61/27).
* Ako rozhodca (Corgoňliga - 1): Košice - Prešov 0:0.