Smútok za človekom s futbalovým srdcom

autor: Eugen Magda
1617x čítané

Patril medzi malú skupinku moravských futbalistov, ktorým srdce prirástlo k Slovensku a stali sa natrvalo jeho hráčmi, alebo hviezdami. Jedným z takých bol Karol Petroš, rodák z Vratimova, neďaleko Ostravy.

Ako vojaka základnej služby ho druhý rok odvelili z Písku do srdca Šariša, kde neskôr v zeleno-bielom drese Tatrana Prešov odohral tucet ligových sezón.

Hoci zo zelenej rovnošaty ho lákalo medzi starých známych, napriek záujmu Baníka Ostrava a Vítkovíc nakoniec na severe Moravy neostal. Naopak, po ligovom víťazstve Tatrana 4:1 na Bazaloch sa ešte viac presvedčil, že momentálne je na východe súdržnejšia partia ako v tíme Baníkov, navyše aj kvalita mužstva sa mu viac pozdávala, a tak tréner Ing. Jozef Karel ho potom už hravo získal na prešovskú loď.

Populárny „Kajsi“ bol nakoniec s pobytom v Prešove veľmi spokojný. V drese Tatrana odohral všetkých 247 zápasov, strelil 65 gólov a raz reprezentoval ČSSR B proti proti Luxembursku A na jeho pôde. Často spomínal dobrý hráčsky kolektív, v ktorom bol celý rad výborných strelcov. Medzi Laca Pavloviča, Gavroňa, Kulana, Kozmana, Martinčeka treba zaradiť aj jeho. Inteligentný a tvorivý futbalista, schopný zahrať na každom poste, čo vždy dokázal, bol žolíkom trénera Jozefa Karela a neskôr i Jozefa Steinera, lebo dokázal nastúpiť vždy tam, kde to najviac horelo. V pohárových zápasoch strieľal jedenástky vtedy, keď sa rozhodovalo o postupe. Pri nich dokázal svoje strelecké kvality, lebo v tých časoch strieľal všetkých päť jedenástok iba jeden hráč, a on s výnimkou jedného duelu zásluhou streleckej techniky a dobrej psychiky ukázal svoje obdivuhodné umenie.

Hoci všelijaké hráčske povinnosti ho nie raz pribrzdili v streleckom rozlete, v ročníku 1962/63 ukázal, že je aj výborným kanonierom. Počas sezóny dal 19 gólov a prevzal korunu kráľa strelcov. Za zmienku stojí aj dnes, že ju získal v Brne. Na tom by nebolo nič mimoriadne, ale Lichtnégl zo Zbrojovky dal len o jeden menej, pričom v poslednom kole hostila Tatran. Jeho hráč Kravárik však nedal brnianskemu útočníkovi šancu, takže počas prestávky ho vymenili. Petroš pred koncom zápasu bol tak strelcom ligy, ba pomohol Prešovu k remíze, čím obsadil desiaty stupienok a zachránil sa v lige. Populárny Kajsi bol v tom čase vo výbornej forme, lebo dosiahol svoj jediný ligový hattrick, ktorým zaťažil konto slavistického brankára, výborného Jonáka.

Na také vydarené hody Petroš vždy rád spomínal a pripomenul si svoju gólovú žatvu z detských čias. Oveľa viac však hovoril o výbornom kolektíve Tatrana, o múdrosti trénera Ing. Jozefa Karela, ktorý mu dal do futbalového života všetko. Aj keď po ligovej kariére odišiel na rok do NHKG a potom do Bardejova, do Prešova sa vrátil ako tréner. Zaspomínal si, že s Tatranom videl aj kus sveta, veď bol s ním v ZSSR, Rumunsku, Bulharsku, v Poľsku, NDR, NSR, Grécku, v Turecku, Kuvajte v Alžírsku a Sudane, takže z toho všetkého mohol veľa čerpať aj v trénerskej kariére. Ako jediný z prešovského tímu sa mohol pochváliť, že s ním získal striebro ako hráč, a potom aj ako tréner, keď bol asistentom Milana Moravca.

Aj keď do Prešova sa rad vracal, nakoniec zakotvil v Starej Ľubovni, kde tiež trénoval. V tomto kraji sa cítil ako doma, často navštevoval majstrovské zápasy, veď ešte aj po oemdesiatke sa cítil dobre a v plnom zdraví sa tešil zo života. Vlani 4. augusta mal 81 rokov a rád si užíval jeseň života. Žiaľ, začiatkom roka pri jednej z prechádzok sa poklzol, padol, zlomil si nohu a napriek vynutenému operačnému zákroku z 5. na 6. januára posledný raz vydychol. V sobotu 12. januára mali s nimi priatelia a futbalová rodina v Starej Ľubovni rozlúčku. Odišiel legendárny Karol Petroš, ktorý bol priateľom všetkých. Aj také bývajú odchody z tohto sveta. Kajsi, za futbalové kúzlo zo zelených trávnikov ďakujeme.