Veľké méty Jána Kováčika pre slovenský futbal

autor: Eugen Magda
1988x čítané

Pred takmer štyrmi rokmi na uvoľnenú stoličku po Františkovi Laurincovi kandidovali traja kandidáti – Ján Kováčik, Dušan Galis a Ľubomír Luhový. Vtedy nik nevedel, ako to dopadne, kto bude tým vyvoleným, ale v piatok 21. februára na poludnie sa potvrdilo, že na poslednej celoslovenskej volebnej konferencii v kongresovej sále v popradskom Aquqcity je iba jeden kandidát na najvyššiu funkciu v slovenskom futbale, doterajší prezident SFZ. Nie náhodne. Ján Kováčik nežil v žiadnom zatvorenom bratislavskom zámku, ale podobne ako prvý prezident v ére novovekého Slovenska Milan Služanič, žil a chodil medzi ľudi.

Kto vie nakoľko to inšpirovalo 51-ročného breznianskeho rodáka Jána Kováčika, ale pravdou je, že sa snažil hľadať spoločnú reč so všetkými. Z toho vyplynula zhoda - spoločný kandidát regiónov, v ktorých sa na vlastných očiach presvedčili, že tento bývalý majiteľ Dukly Banská Bystrica má nielen k tomuto klubu, ale aj k všetkým ostatným rovnako blízko. Jeho dôležitým krokom bolo spoznať všetkých, nájsť spoločnú reč a pokúsiť sa dostať náš futbal zo zákopov. Vďaka šikovnosti i podnikateľským schopnostiam sa mu to podarilo, a tak je futbal dnes už na vlastných nohách a nie v okovách iných.

Aj keď to na prvý pohľad vyznieva tak, akoby sa nič nestalo, opak je pravdou. Povedal: “Zbavili sme sa nevýhodných zmlúv, ktoré nás pripravili o niekoľko miliónov eur. Keby sme to neurobili, tak by sme boli úplne inde...“ V tejto súvislosti prezident upozornil, že sa vlastne pohli ľady, takže zväz nemá zviazané ruky pri uzatváraní zmlúv a že aj vďaka tomu sa mu už dýcha ľahšie. Dá sa povedať, že zväz z pohľadu ekonomiky i výstavby urobil veľa užitočnej roboty, ktorá by sa mala premietnuť do konkrétnej, rukolapnej a skutočne viditeľnej podoby, veď ide o investície, či rekonštrukcie, ktoré predstavujú vyše 140 miliónov eur. To sa už musí niekde prejaviť na ihriskách a štadiónoch, ktoré momentálne zaostávajú za moderným trendom a potrebami. Nejedná kritika proti výstavbe popradského športového centra pri Aquacity už ľahla popolom, dobre je, že kritici teraz vidia, ako sa im všetko mení pred očami. Napríklad aj zástupcovia FIFA a UEFA chvália všetko, čo dokazuje futbal mimo hlavného mesta, čo je opak toho, čo sme roky z domácich zdrojov počúvali opačne, hoci futbal aj každou dobrou zmenou je príkladom oživenia, propagáciou, ale i dobrou osvetou.

Futbal nás v mnohom obohacuje, ale i ochudobňuje, keď ho opúšťajú ľudia, ktorí ako hráči, funkcionári, rozhodcovia a tréneri mu kedysi dávali lesk. Život si nevyberá, a tak Slovensko od poslednej konferencie opustili zo známych postáv Popluhár, Kuna, Geryk, Pavlovič, Martinček, Ing. Petr, Špilár, Hložek, Čurgaly, Pajerchin, Mažgút, Hriňák a ďalší. Ozaj dobre, že na nich nezabudli a ich spomenuli. Tak, ako na funkcionárov, z ktorých strieborný odznak SFZ dostali Ján Šuniar, Ján Fašung a zlaté Jozef Pecho, Ján Žitňan, Ján Hlaváč a František Vorel. Z pohľadu východu dodajme, že k úspešnému priebehu celoslovenskej volebnej konferencie prispel aj predseda VsFZ Ing. Richard Havrilla ako dobrý a fundovaný moderátor podujatia, ktoré malo hladký priebeh, takže východ si zaslúžil aj v tomto smere jednotku.

Za štvorročné obdobie futbal zbohatol o ďalšie čísla, pri ktorých sa hodno zastaviť. „Profesionálny futbal musí profitovať z finančných prostriedkov, ktoré reprezentácia získa z UEFA a FIFA. Musí to byť postavené na základoch jasných a konkrétnych pravidiel. Slovenský futbal poskytuje prácu viac ako 18 500 ľuďom. Radíme sa k najväčším poskytovateľom práce na Slovensku. Preto budeme chcieť, aby sme boli čo najviac rešpektovaní a preto musíme byť v prvom rade jednotní,“ poznamenal prezident SFZ Ján Kováčik. A prezradil: „SFZ plánuje vyprodukovať v roku 2014 zisk približne 1,1 milióna eur.“ Ak sa zväzu podarí dosiahnuť úspešné výsledky s A-mužstvom, o ktoré sa chce maximálne vynasnažiť, nastala by v našom futbale radosť i lepšia pohoda. A to je veľká méta prezidenta. Verme, že na ťažkej a náročnej ceste nezostane sám.