Čakanie jubilanta Šomošiho nevyšlo nazmar

autor: Eugen Magda
1596x čítané

Aj on pochádzal z veľkej futbalovej gardy VSS, ale odišiel z nej práve pred najväčšou slávou žlto-modrých. To sa v tom čase na štadióne na Solovjevovej ulici zišlo veľa šikovných stredopoliarov, takže na trávniku rozdávali pozoruhodné ligové vizitky Pintér, Pollák, Daňko, Štafura, Šomoši, Serfözö, Štovčík a podľa potreby i Desiatnik a ďalší. Nuž, niekedy nebolo jednoduché dostať sa do zostavy stratéga trénera Štefana Jačianskeho, ale Jozef Šomoši (na snímke v hornom rade v strede medzi brankárom Švajlenom a Pivarníkom), ktorého z neznámych dôvodov spoluhráči oslovovali Juraj, nemal s tým ani taký problém, veď za sedem sezón odohral na vrcholnej scéne 131 zápasov a strelil v nich 17 gólov.

Na stredopoliara to nebolo tak málo, nehovoriac, že Šomoši bol oproti dnešným hráčom v tej nevýhode, že v jeho ére bolo v lige iba 14 celkov, takže v jednom ligovom ročníku mohol hráč odohrať maximálne 26 zápasov. On svoje odohral, či už v obrannej činnosti, úspešnej tvorivosti, ale aj pri tvorbe množstva gólových prihrávok. Bol technicky vyspelý, a keďže dokázal pri hre tvoriť, myslieť, navyše jeho silnou zbraňou bol cit pre gólovú prihrávku, takže patril medzi vzácnych hráčov, priam ukážkovým typom na želanie.

Šikovný Šomoši bol odchovancom košického futbalu. Na veľkého futbalistu vyrástol v Michalíkovom doraste OUPZ č. 2 Košice, ktorý vychovával chlapcov pre seniorov VSS. Zhodou okolnosti, keď vyrastal, bola veľká éra rastu talentovaných futbalistov v metropole východu, a keď mal pätnásť, experti mu už pripasovali veľkú budúcnosť a zaradili ho vari medzi šesťdesiatku vyvolených. Vlastne ešte ako mladší dorastenec hral za starších a v roku 1954 bol členom kolektívu, ktorý na čele s Kvašňákom, Pavlíkom a ďalšími spoluhráčmi získali v jednom roku dva majstrovské tituly - prvý ako učni, druhý v dlhodobej majstrovskej súťaži.

Viacerí dorastenci sa potom uplatnili na vrcholnej scéne. Bol medzi nimi aj Šomoši, ale mal smolu, že v prvých rokoch, keď už bol seniorom, v Košiciach I. liga nebola, takže na svoju príležitosť ako stredopolliar s výškou 180 cm musel čakať plných deväť rokov, z nich posledné štyri sezóny medzi seniormi v druholigovej Lokomotíve. Napriek účasti v nižšej súťaži sa nevytratil a potvrdil, že kto vie, nemôže zabudnúť hrať ani veľký futbal. V I. lige sa predstavil v ročníku 1963/64 spolu so Švajlenom, J. Jutkom - Š. Tóthom, V. Jutkom, Csákvárim, Felszeghym, Pirščom, Pavlíkom, Pintérom, Kánássym, Strauszom, Martinčekom, Kassaim, Schwarzom, T. Tóthom, Müllerom, Mravcom, a keď po ročníku 1969/70 ligové bojisko opúšťal, ruku si podával so Švajlenom, Szelešom, Bombom, Desiatnikom, Štovčíkom, Králkom, Štafurom, Pollákom, Jacinom, Daňkom, Hoholkom, Kišom, Borošom, Strauszom a Dojčákom. Zaujímavé je, že prvú polovicu ročníka mužstvo ešte viedol Štefan Jačiansky, v druhej už Dr. Jozef Vengloš. Stredopoliar Šomoši bol teda roky v kolektíve, z ktorého sa začal formovať silný tím, ale mal už tridsať preč, a to velilo, aby na scéne uvoľnil miesto mladším, hoci na druhej strane nebolo ročníka, v ktorom by nedal aspoň gól, v jednom dal dokonca osem. V ročníku 1964/65 získal v najvyššej súťaži bronz a v tomto období hral v Brne vo finále Čs. pohára, ktorý získala Sparta Praha po víťazstve 4:1 nad VSS. Preto aj Šomoši, ktorý 21. júna bude oslavovať 75 rokov, má na svoju futbalovú kariéru pekné spomienky.