Na Benedika ostávajú len spomienky

autor: Eugen Magda
2011x čítané

Starí kozáci ho prijali za svojho, lebo s dobrosrdečnosťou, veselou povahou, vtipmi a fundovanými odbornými znalosťami bolo jasné, že rozhodcovský stav na najvyššej úrovni bude reprezentovať dobre. Táto charakteristika zdobila košického advokáta JUDr. Bohdana Benedika (4. 7. 1954 – 16. 10. 2005), ktorý toto všetko naplnil všade tam, kde sa na futbalovej scéne objavil.

Popri svojej profesii Bohdan žil futbalu, preto sa stal jeho veľkou a neodmysliteľnou postavou. Ctil si a vysoko vážil rozhodcovskú činnosť ako aktér i funkcionár. Umocňoval ju na každom kroku a po rokoch, keď sa z funkcie predsedu komisie dostal na stoličku predsedu VsFZ a viceprezidenta SFZ, označil svoju bývalú komisiu za prioritnú vo zväzovej činnosti.

Mnohí o Božovi hovorili, že patril medzi Princove deti. Bolo to ozaj tak, ale nešlo tu o nijaké protekčné ratolesti. To iba Gejza hľadal takých, čo by mu verne pomáhali budovať modernú rozhodcovskú pyramídu a sami ju spestrili a okrášlili niečím novým. Tak spolu začali s omladzovacím procesom, ktorý prinášal túžobné výsledky, čo sa prejavilo na rýchlom prieniku, raste a postupe v tom čase ešte mladučkého Micheľa a ďalších ochrancov fair play.

Rád hovoril o úspechoch všetkých našich rozhodcov. Mal z nich radosť, lebo z vlastných skúsenosti vedel, že byť mužom na pravom mieste nie je ľahké. O tom sa napokon presvedčil ešte v bývalej čs. I. lige, v ktorej v role hlavného držal opraty v rukách v 62 zápasoch. Na tejto scéne rozhodoval napríklad zápas Sparta - Slovan vtedy, keď Pražania našej elite kraľovali a belasí začali nový útok na špičkové pozície v našom futbale.

Bohdana si obľúbili vari všade, lebo nebol konfliktným typom človeka. Najmä tajomník Sigmy Olomouc Jiří Kubíček - ináč svojho času bol aj náhradníkom brankára Iva Viktora v Dukle Praha - nedal na neho dopustiť. Rovnako ani federálny sekretár futbalu František Sahula, ktorý teraz pracuje na medzinárodnom oddelení sekretariátu Sparty Praha, a tak by sme mohli menovať desiatky osobnosti na futbalovom poli. Ešte skôr, ako sa stal funkcionárom SFZ, rozhodoval 61 zápasov v slovenskej lige, od roku 1993 bol na medzinárodnej listine FIFA a UEFA. V jeho rodinnom albume žiarila hlavne spoločná fotografia s kráľom futbalu Pelém z roku 1994 v Košiciach pred stretnutím bývalých brazílskych hviezd s našimi reprezentantmi, ktorú z futbalového pohľadu označoval za najcennejšiu.

Bohdan bol niekedy nedostižný. Nerád sa hral na schovávačky, ale neraz mu zvonili aj tri mobily v čase, keď mal vážne futbalové, či advokátske povinnosti. Mal toho vyše hlavy, ved bolo treba pomôcť mladi v regióne i v Benecole, ktorého bol spoluzakladateľom riešiť ekonomické a existenčné problémy viacerých klubov nielen v regionálnom, ale i v celoslovenskom meradle, čo možno tiež ovplyvnilo jeho nečakaný skon vo veku 51 rokov. Škoda, že tak náhle odišiel, lebo mnohé veľké plány už nemohol dotiahnuť do úspešného konca. O to viac, že už deväť rokov je dlhý čas, nevraviac, že teraz 4. júla by mal iba okrúhlu šesťdesiatku.