Po poltucte rokov zase si privyká na ďalšie pôsobisko

autor: Pito
1445x čítané

V lete, keď sa začala omladzovacia kúra v Tatrane Prešov, bolo nad slnko jasné, že nie všetci hráči nad 30 rokov vydržia na súpiske. Nakoniec z tria borcov, ktorých priezviská sa začínajú písmenom „P“ – Poliaček, Petráš, Papaj – zostal iba najskôr menovaný.

Po viac než šiestich rokoch sa so Šarišom rozlúčil aj Ján Papaj, pomenší futbalista schopný hrať v zálohe i na kraji obrany. Keď prednedávnom Liptovský Mikuláš hral v Prešove, tak si ho klub i spoluhráči uctili tým, že mu venovali na pamiatku dres s číslom 6. „Pravdaže, to boli čudné pocity hrať proti chlapcom, ktorých poznám a nie tak dávno som s nimi bol v rovnakej šatni. Lenže taký je športový život a dobre mi padlo aspoň to, že som v Tatrane našiel spriaznené duše, ľudí, ktorých poznám a chlapcov, ktorí na mňa nezabudli. Aj preto ma trošku mrzelo, že sme im dali trojku, ale verím, že Tatran sa znovu vráti na víťaznú vlnu a ustojí pozíciu kandidáta na prvú šestku,“ konštatoval Jána Papaj. Priznal, že už počas cesty na východ mal v oblasti žalúdka také zvláštne vibrácie, behali mu zimomriavky po chrbte. „Akonáhle som ale vybehol na trávnik, nervozita či také čosi zo mňa opadlo. Dobre mi padlo aj to, že diváci mi zatlieskali, nepokrikovali na mňa, boli milí a priateľskí.“

Ján Papaj zažil v Tatrane všeličo. Dobré časy, keď sa postupovalo, i horšie, keď zelenobieli opúšťali najvyššiu súťaž. Vtedy mu bolo podobne ako ostatným pod psa. „Možno je to môj koniec v klube,“ hovoril po spackanom zápase s Trnavou v predminulom ročníku. Napokon 35-ročný hráč to ešte jednu sezónu potiahol. „Mysleli sme si, že sa nám podarí návrat medzi elitu a keď to nevyšlo, tak som už tušil, že pre mňa m miesto na súpiske nezostane.“ Pravda je taká, že nedostal padáka, ale návrh novej zmluvy. Každému bolo jasné, že ju neprijme, upravené podmienky neakceptoval. „Mám rodinu, manželka je na materskej dovolenke, takže by som to finančne neutiahol. Preto som navrhol, aby sme predčasne rozviazali zmluvu. Som rád, že to Tatran akceptoval a naše cesty sa korektne rozišli. Vedenie klubu zobralo do úvahy to, čo som pre Tatran odviedol a nerobilo mi prieky. Napriek tomu, že som už v Prešove nemohol pokračovať, držím mu palce a nikdy nezabudnem na tento klub. Pokiaľ ide o súčasných chlapcov, najbližšie som mal k Mirovi Poliačkovi, naše rodinky sa denne stretávali.“ J. Papaj už skôr naznačoval, že by sa rád vrátil na Liptov. Núkali sa mu dve možnosti - zostať v L. Hrádku (tam už kedysi rodák z Dovalova hral) alebo zakotviť v L. Mikuláši. Vyšla druhá alternatíva. „Tam mi vyšli v ústrety, dostal som angažmán a tiež po pracovnej stránke mi klubu pomôže. Začal som trénovať aj chlapcov, takže sa nesťažujem na nedostatok činnosti. Navyše v tomto tíme nie je taký tlak na výsledky ako v Prešove. Už som si tu naplno zvykol aj s pomocou niektorých spoluhráčov, ktorých som poznal ešte predtým a verím, že aj naše výsledky budú uspokojivé, hoci začiatok nebol najideálnejší,“ dodal Ján Papaj, ktorý si po poltucte rokov zvyká zase na nové pôsobisko.