Moldava našla recept na góly - nechať si vylúčiť hráča

"Dlho sme sa nedokázali strelecky presadiť, no dnes sme to konečne zlomili," zveril sa kouč Karol Kisel po chvíli, keď absorboval emočne neskutočný večer pod rozsvietenými halogénmi. Azda našli v Moldave recept, ako prekonávať súperových gólmanov? Vyznelo to tak, že ním je nechať si vylúčiť hráča, zasmiali sme sa. "No, mohlo to tak vyznieť, ale v tom to určite nebolo. V prvom rade sme veľmi chceli bodovať. Hoci iba s jednou loptou v súperovej sieti. Mužstvo sa  stále iba zohráva. Kľučku v šatni si podávajú tí, čo odchádzajú s tými, čo prichádzajú. A na spoznanie nových a zohratie sa tímu v novom zložení potrebujete čas. Samozrejme, v rozbehnutej súťaži ho niet veľa, ale chce to riadnu dávku trpezlivosti. A za tú sme boli v piatok odmenení," neustále si užíval pocit víťaza skúsený tréner. Predsa len, veril v to vo chvíli, keď po štyroch minútach od vylúčnia Žebíka v 22. min. najprv sami ako prví inkasovali? "Hm, veril, neveril...možno som už tie tri body v duchu oželel, ale dúfal som, že jedna trefa sa vydarí a za ňu si pripíšeme aspoň bodík. Realita bola podstatne krajšia. Chlapci sa neskutočne zomkli a zato prišla odmena. Dve nádherné ´pumelice´ Mensaha a Ribára i frenetické ovácie za ne,  nás vyprevadili na polčasovú prestávku. Taktické pokyny zo šatne vám neodkryjem, ale siahol som k vystriedaniu ofenzívneho Jurka za defenzívnejšieho Kisa a vyšlo to. I keď je pravda, že nám po šiestich minútach zatrnulo. Nedôrazné počínanie si v obranných činnostiach znamenalo vyrovnanie Popradčanov a opäť sme trochu zapochybovali o konečnom úspechu. Striedanie Kisa sa napokon ukázalo ako šťastné a práve tento hráč o päť minút neskôr dokonale prekvapil mladého brankára spod Tatier. Nasledujúca viac ako polhodina, to bol heroický festival bojovnosti našich hráčov. Veľmi túžili po víťazstve a uhájili ho. Zato pred nimi snímam klobúk," nevedel sa vyhnúť zaslúženej pochvale smerom k svojim zverencom Karol Kisel a spokojne si ešte na lavičke pripálili víťazné cigary spolu so svojimi  spolupracovníkmi z lavičky Tomášom Dankom i Romanom Martončíkom.

Na opačnej strane nevedel odtrhnúť oči od pohľadu do neznáma Vladimír Lajčák. Stále nechápal, ako sa to mohlo stať. Ako môže pomerne dobre rozbehnuté mužstvo, navyše v číselnej prevahe vypustiť zápas, v ktorom nad oslabeným súperom viedlo. "Jednoducho, ak sa tím rozhodne prehrať, tak prehrá. Ináč si to vysvetliť neviem. Samozrejme, uznávam, že súper mal niekoľko šikovných a rýchlych hráčov a vydarený záver prvého polčasu ho postavil na nohy. Ale my sme pomerne rýchlo po prestávke vyrovnali a mali sme dosť priestoru nato, aby sme odchádzali s kompletnou bodovou sadou. Nepodarilo sa. Ani teraz nechápem, ako sa dostala lopta za Rušinov chrbát, ale aj tak sme mali k dobru ešte vyše pol hodiny. Avšak inkasovať trikrát v početnej výhode, to sa ospravedlniť nedá," rozoberal nitky neúspechu V. Lajčák.

 

Moldava - Poprad 3:2 (2:1)

 

Góly: 42.  Mensah, 45. Ribár, 59. Kis - 26. Ujčík, 52. Janigloš. Pred 1.280 divákmi rozhodoval Sedlár. ŽK: Petričko, Dolutovský. ČK: Žebík - všetci Moldava.