Vlak stojí, nevie, ako ďalej

autor: Pito
1378x čítané

Spadnúť na dno, to je neradostná vizitka. Zvlášť ak ide o taký futbalový klub, akým je Tatran Prešov. Zelenobieli však natiahli sériu druholigových meraní síl bez výhry na číslo sedem a tak sa nemôžu čudovať, že sú tam, kde sú. Naposledy dokonca neobstáli ani na pôde Trebišova, ktorý bol v minulom ročníku o súťaž nižšie. Kým pred sezónou sa predpokladalo, že väčšina súperov sa bude pozerať Šarišanom na chrbát, teraz je situácia celkom opačná. Z chvosta pelotónu na iných s úctou „kukajú“ práve zverenci Stanislava Vargu.

Zahodené šance, oslabená psychika, to všetko bolo dôvodom, prečo aj vo východoslovenskom derby v Zemplíne Tatran zhorel. „Zahodili sme obrovské možnosti a tak naša bojovnosť i nasadenie vyšli nazmar,“ nechal sa po zápase počuť kormidelník hostí. Zdá sa, že tradičné metódy na prebratie tímu, napríklad rotácia hráčov na jednotlivých postoch a rekonštrukcia základnej zostavy neprinášajú takú odozvu, ako by sa žiadalo. Preto sú na rade podstatne tvrdšie opatrenia, aby sa vlak dal znovu do pohybu a nadviazal tak na prvé dve kolá, keď hladko víťazil. Vyzerá to tak, že ani skúsenejší borci nevedia, čo s týmto horúcim zemiakom, keď sa rozpadla istota a pohoda je v nenávratne. „Nepamätám sa vo svojej kariére na podobnú situáciu. Domnievam sa, že treba ťahať v takejto neradostnej situácii za rovnaký koniec povrazu. Všetci hráči aj realizačný tím,“ zamyslel sa nad krízou v Tatrane matador Miroslav Poliaček, ktorý ako jeden z mála skúsených jednotlivcov ustál letné „zemetrasenie“ na súpiske. „Domnievam sa, že ako partia nie sme nanič, hoci dobrá nálada je v nenávratne a psychická pohoda odplávala. Treba ale zabrať na ihrisku, lebo tam sa rozhoduje o výsledkoch. Všetko ostatné nie je až také rozhodujúce.“ M. Poliaček si tiež uvedomuje, že prešovský futbal stráca fanúšikovské zázemie a pomaly na domáce zápasy bude chodiť len hŕstka najvernejších. A to veru nie je dobrá vizitka. „Tatran je klub, ktorý má bohatú históriu, kredit. Na to priaznivci nezabúdajú a chcú nás vidieť niekde úplne inde, než momentálne sme. Preto sú nahnevaní, že to nevychádza a na mužstvo to tiež dobre nepôsobí. Daktorí hráči to už zažili, pre iných sú nepríjemné reakcie novinkou. Aj tak podľa mňa máme na to, aby sme hrali oveľa lepšie a kvalitnejšie. Nedokážem ale odhadnúť, kde je pes zakopaný. Zrejme kalich horkosti musíme vypiť do dna a potom sa odrazíme hore. A prečo nebodujeme, nevyhrávame? Ťažká otázka, ešte ťažšia odpoveď. Nedávame góly a veľmi sa na každý zásah narobíme. Naopak, každý inkasovaný gól nám podlamuje až príliš kolená. Nevieme sa z toho dostať. Futbal sa oklamať nedá, je spravodlivý a veríme, že sa konečne naštartujeme správnym smerom. Len nemožno podliehať mrzutosti, ale treba šliapať naplno a ono to príde. Šťastia sme si doteraz príliš neužili, ale azda sa to konečne zmení,“ poskytol svoj pohľad na dianie Miroslav Poliaček.