V šlágri dominovala skôr opatrnosť než výbušnosť

autor: Pito
1611x čítané

S veľkým očakávaním sa konal dôležitý zápas druholigovej nadstavby na štadióne v Prešove, kde sa predstavila vedúca Skalica. Hoci divákov neprišlo toľko, ako by si tento šláger zasluhoval (zrejme viac by sa ukázalo iba v prípade rozhodujúceho duelu o postup – ak to bude reálne), predsa malo meranie síl primeranú kulisu. Tribúny si však po bezgólovej remíze príliš neprišli na svoje.

Bolo vidno, že súperi sa navzájom tak dôkladne zmapovali, že nebol veľmi priestor na nejaké prekvapivé ťahy. Z toho rezultovali suchoty v útočnej finálnej fáze, primálo vydarených akcií a ešte menej vyložených streleckých príležitostí. Domáci síce v prvom polčase pohrozili Katonom, no aj hostia mali nebezpečné brejky a hlavne stredom ihriska im niektoré kolmice vyslovene sadli. Ešte dobre, že mali nepresnú mušku, lebo inak ktovie, ako by to dopadlo. Na druhej strane možno gól na jednej či druhej strane by pomohol oživiť úroveň hry a priniesol by iste aj viac vzruchu. „Bol to zápas o jednom góle, v tom sa stotožňujem s kolegom. My sme mali možno o čosi viac tutoviek a keď by som mal hráčom niečo vyčítať, tak iba to, že neskórovali. Každý však na ihrisku odovzdal všetky sily, bojoval, drel, no predsa sme narazili na disponovaného rivala, ktorý ukázal svoje prednosti. Bol silný na lopte, v súbojoch a vedeli sme, že má nebezpečné štandardky. Dávali sme si preto pozor na tieto situácie. Rovnako tak aj hostia prikryli našich hráčov a preto sa dianie odohrávalo medzi šestnástkami,“ komentoval priebeh súboja tréner Tatrana Stanislav Varga. Kormidelník hostí Štefan Horný, ktorý nie je prešovskému priaznivcovi futbalu cudzí, však v zelenobielom tíme pred niekoľkými rokmi aj pôsobil na lavičke ako kouč, vyzbrojil svojich hráčov dostatočnými vedomosťami a upozornil ich na to, na čo si majú posvietiť. „Predpokladali sme, že Prešov bude iný ako v jeseni. Má šikovných hráčov, veď Katona, Ivanko-Macej, ale i ďalší sú tvoriví hráči a tak sme tušili, že bude treba eliminovať ich stred poľa. To nám vyšlo." Obaja lodivodi si poťažkali na vyššiu moc – teda nepríjemný vietor, ktorý sťažoval kontrolu lopty, unášal dlhé prihrávky a oklieštil celkovú úroveň diania. Možno naozaj technické celky zápasili s týmto protivníkom, no i tak náročnejší divák očakával viac kumštu, improvizácie, dravosti v ofenzíve. Takto prevládol skôr taktický boj s osobnými súbojmi, stráženie si zadnej línie. „Možno domáci mali po zmene strán nejakú tutovku navyše, no my sme stavili na organizáciu hry a do brejkov sme súpera púšťali len po našich zaváhaniach, stratách lopty,“ dodal Štefan Horný, ktorý vedie vlastne celok amatérov, hráči majú popri futbale normálne pracovné povinnosti a na tréningoch sa schádzajú o 16. 30 na umelej tráve. Vidno však, že Záhoráci majú srdce na pravom mieste a odvtedy, ako sa začali činiť v IV. lige, to stále ukazujú. O postupe však nechcú hovoriť s odkazom, že do konca je ešte ďaleko. Ich náskok však pred Tatranom zostal v nadstavbe rovnaký. „Bol to naozaj kvalitný celok, ktorý nás preveril po každej stránke. Nehral síce veľmi otvorene, ale číhal na svoju možnosť, preto sme museli byť stále v strehu. Určite nie je náhoda, že nazbieral toľko bodov,“ riekol S. Varga. Iste aj on by bol veselší, keby Šafranko po zmene strán premenil sľubnú možnosť, ale nie každý pokus vyjde a tentoraz ich mali hostitelia naozaj iba ako šafranu. V každom prípade tento náročný zápas bude pre Šarišanov vítanou studnicou skúseností aj inšpiráciou do ďalšej práce, lebo iba podobní rivali nastavia primeranú latku kvality.