Tu môžete mať svoj banner za 50€ / mesačne pre viac info kontaktujte SEKRETARIÁT. VsFZ Prenájom priestorov v budove VsF 6€/m2 za mesiac

 

18. 11. 2015 o 19:36

Po šestnásť rokov - rozhodcom, delegátom i predsedom

autor: Marián Škuba
1371x čítané



Štefan Styrančák spojil svoj život s fenoménom zvaný futbal.

Rad futbalových osobností regiónu spod Vihorlatu je široký. Menoslov obsahuje persóny, ktoré sú so zeleným trávnikom späté nielen priamo z postu futbalistu, rozhodcu, delegáta a funkcionára. A všetky tieto ostrovy činnosti sa zomkli do futbalovej pevniny v prípade človeka, ktorý začínal ako futbalový brankár. Keď zavesil rukavice na klinec, vzal si píšťalku, postupne tiež spoznával prácu v štruktúrach ObFZ Humenné, potom už tých, ktorí boli priamymi aktérmi stretnutia, hodnotil. A v spleti futbalovej činnosti sa stal predsedom humenského futbalového zväzu, členom výkonného riadiaceho orgánu VsFZ i najvyššieho futbalového orgánu SFZ. Štefan Styrančák.

Asi ako každý chlapec bol v detstve očarený futbalom. Prvé dotyky sa diali na Kudlovciach, medzi kamarátmi na zelenej lúke mal svoje miesto v bránke. A pozícii medzi troma žrďami ostal napokon verný. V spojitosti s humenským futbalom to bol ligový dorast, mal smolu, že vtedy chemlonské farby pevne hájila dvojica Hrabovský, Lojan, a tak pokračoval u susedov v Strážskom, kde chytal dorasteneckú divíziu. V seniorskej kategórii začal medzi žrďami v Jasenove, nasledovala krátka anabáza v Medzilaborciach, a napokon bol súčasťou najväčšej futbalovej slávy v Hankovciach. V dvadsiatich šiestich brankárske rukavice definitívne z rúk sňal, k čomu ho prinútili zdravotné patálie s kolenom, ale odchod z futbalového diania to neznamenalo. Skôr naopak. V tom čase už pracoval v komisiách ObFZ Humenné, začínal v Komisii mládeže, neskôr v Disciplinárnej komisia, ktorú viedol František Focka, postupne okúsil ďalšie odvetvia činnosti. A vrátil sa aj na futbalový trávnik.

„K rozhodovaniu ma zlákal môj bratranec Pavol Guľko s dnes už nebohým kamarátom Pavlom Karnajom. Po troch sezónach v okrese nasledovala krajská súťaž, napokon až jej najvyšší stupeň - Krajské majstrovstvá. Môj prvý zápas Tisinec – Nižná Olšava skončil výsledkom 6:4, nariadil som v ňom štyri pokutové kopy, delegátom mi bol pán Gossanyi, náš ligový rozhodca z Medzilaboriec. Aj keď môže výsledok napovedať „divočinu“, ľudovo povedané to bol ľahký zápas, čo sa pokutových kopov týka, všetky boli z jednej či druhej strany, aj čo sa previnilcov týka, akceptované. Vtedy sa mi zdala činnosť rozhodcu ľahká, no prišli aj ťažšie chvíle. K špičke futbalu na východnom Slovensku v tom čase patrili Jelšava, Lubeník, Ličartovce, rozhodovať stretnutie týchto mužstiev bolo pre mňa cťou. S hráčsky futbalových mien, ktoré to potom dosiahli ďalej v rámci ligového Slovenska spomeniem snáď mená ako Majoroš, Lipnický, Čobej, Flešár...,“ konštatoval Štefan Styrančák. Definitívne odložil rozhodcovskú píšťalku ako 42-ročný, s futbalom však ostal pevne spätý. Stal som sa členom Rady VsFZ, neskôr ako predseda ObFZ Humenné som sa stal členom Výkonného výboru VsFZ, členom Rady SFZ vo dvoch volebných obdobiach.

„Odkrútil som si šestnásť rozhodcovských sezón, počnúc 1978 – končiac 1994, nasledovalo šestnásť rokov v republikových súťažiach ako delegát. Môžem povedať, že som mal aj šťastie. Rozdelením republiky bolo potrebné v rámci SFZ vytvoriť nový delegátsky zbor a jeho súčasťou som sa stal aj ja. Futbalových sezón prešlo veľa, zápasov omnoho viac, spomínať teda rozhodne je na čo. Niekedy ostalo voľného času ozaj málo, v piatok som cestoval na stretnutie hrané trebárs na západnom Slovensku, v nedeľu bolo potrebné spraviť administratívne záležitosti zo stretnutia, v utorok sme mali zasadnutie Výkonného výboru VsFZ, v stredu – štvrtok zasadnutia odborných komisií ObFZ Humenné. Aj takto niekedy vyzeral môj bežný týždeň. Zo siedmich bolo treba štyri – päť dní venovať futbalu.“   

Šestnásť sezón mal svoje miesto na tribúnach futbalových štadiónov, hodnotil dianie na trávniku, atmosféru mimo neho. „V republikových súťažiach neboli známky výrazne zlé, tuším najhoršiu známku som dal 7,6 – rozhodca stretnutie spočiatku až príliš „pustil“ a v konečnom dôsledku ho nezvládol. Tiež si pamätám aj jednu rozhodkyňu, keď som sa až divil, ako žena dokáže rozhodovať mužom. Známku nepoviem, no bol som rád, že sme stretnutie napokon zvládli až do 90 minúty. Moja najlepšia známka bola 8,9, rozhodca skutočne zvládol zápas excelentne a za svoj výkon bol aj patrične ocenený v médiách. Ako perličku spomeniem stretnutie Púchov – Senec s výsledkom 1:1. Na druhý deň ráno som čítal noviny, v ktorých autor článku tvrdil, že to bolo živé stretnutie s množstvom šancí, so strelami na bránku 2 – 1. Takže som sa čudoval, na akom stretnutí som to ja vlastne bol. Rád si spomínam na stretnutie Petržalka – Žilina. Na strane domácich Kozák, na žilinskej sa v skvelom svetle predviedol Pekarík, doslova lietal po trávniku. Pred zápasom prišiel komisár na dopingovú kontrolu, žreboval som hráčov, ktorí sa jej museli zúčastniť. Samozrejme zápasy Dunajskej Stredy, Slovana, Trnavy. To sa musí zažiť. Obrazovka je jedna vec, atmosféra pred i po stretnutí v spojitosti s dianím na trávniku je však až akýmsi bonusom, ktorý neokúsi každý.“

Pozícia delegáta stretnutia ponúkla Štefanovi Styrančákovi možnosť stretnúť sa s osobnosťami nášho futbalu, o ktorých v mladosti iba počul v rádiu alebo čítal v novinách. „Nezabudnuteľné sú pre mňa strávené chvíle s kanonierom československého futbalu Dolfim Schererom, ktorý sa zúčastnil MS v Chile. Dať si dve deci vínka a počúvať jeho zážitky v priamom prenose, prežívať s ním jeho dojmy. Bol to pre mňa neopísateľný zážitok. Tiež som mal tú česť stretnúť sa s pánom Dr. Venglošom, trénerom Československa na majstrovstvách sveta v roku 1982, futbalovým odborníkom FIFA, Dr. Kačanim, tiež s Karolom Galbom, ktorý bol v pozícii asistenta rozhodcu vo finále MS 1966 Anglicko – Nemecko s pamätným gólom Hursta. Ďalej Ján Popluhár, olympionik Urban, Zlochovci, Móder, bratia Čapkovičovci, Ďuri Szikora, Koloman Gogh, Dušan Galis... S Jožkom Adamcom mám príhodu, keď oslavoval šesťdesiatku v Banskej Bystrici, kde trénoval a prišiel tam ako tréner Trnavy. Tri minúty pred časom úvodného hvizdu sme ešte boli v kabíne rozhodcov a čakali na trnavský zápis o stretnutí. Jožko bol špecifický aj tým, že tieto veci vedel naťahovať, taktizovať. Trochu som ho musel v útrobách štadiónu hľadať aj s odôvodnením, že ho čaká pred stretnutím kytica. Príjemným spoločníkom je Ján Kozák, súčasný kormidelník Slovenskej reprezentácie. Nemá rád faloš, krivdu, na svojich hráčov nedá dopustiť, berie ich ako svoje deti. Čo sa funkcionárskych persón týka – Gejza Princ predseda VsFZ, Janko Balúch, tiež funkcionárska legenda, rodák z nášho regiónu Štefan Krídla – predseda Disciplinárnej komisie SFZ, dvojica Milan Služanič, František Laurinec, predsedovia Slovenského futbalového zväzu. Tí všetci mi možno ani nevediac ako pomáhali, lebo som sa pri nich učil, ako sa riadi zväz.“

A došlo aj na reprezentačnú spojitosť. Ako vedúci výpravy Slovenskej reprezentácie do 18 rokov pri medzinárodných zápasoch v Humennom a Michalovciach, bol vedúcim manažérom výpravy Slovenského amatérskeho futbalu, ktorá sa zúčastnila kvalifikácie v Bulharsku, zaspomínal na Holandsko. „VsFZ mal družbu v Holandsku, kde som sa dvakrát zúčastnil mládežníckeho medzinárodného turnaja. Organizácia na vysokej úrovni, jedenásť futbalových ihrísk, raz bol brankárom Mucha, po druhýkrát Kozáčik, v oboch prípadoch sme turnaje vyhrali, takže pekné spomienky. Jeden zo zážitkov je zaujímavý aj pre slovenské futbalové pomery, ba snáď až nemožný – Ermelo, mužstvo v amatérskej lige bolo na prvom mieste a na spečatenie postupu potrebovalo uhrať doma bod. V rozhodujúcom zápase však prehrali. Pri odchode z hracej plochy musel rozhodca prejsť popri odchádzajúcich divákoch, čomu sa stalo bez vypätých emócií, po zápase sme sa stretli v reštaurácii na večeri, porozprávali sme sa v pokojnej atmosfére, pri vedľajších stoloch sedeli fanúšikovia domáceho tímu, bol to normálny večer. V slovenských podmienkach si však takýto scenár dosť dobre predstaviť neviem.“     

Po tretíkrát šestnásť rokov. Tentokrát ako predseda ObFZ Humenné... „Zaviedli sme niektoré dôležité novoty, zmeny. Definitívne sme dali podobu Rozpisu našich súťaží. Už to nebolo len pár tlačených papierov, ale trvalo vznikla knižná podoba. Prešli sme z dvojbodového na trojbodový systém hodnotenia, i keď presvedčiť kluby bolo spočiatku dosť náročné. Som hrdý na fungovanie Pohára ObFZ Humenné a Superpohára. Obe akcie majú aktuálne vysokú úroveň a medzi klubmi prestíž. Odohrať pohárové vyvrcholenie na ihrisku pod umelým osvetlením je dnes realitou, ktorú sme aj okúsili, pričom v minulosti sme o takomto niečom mohli iba snívať. Založili sme tradíciu Jedenástka sezóny, začali vyhodnocovať najlepšieho strelca, rozhodcu. Teší ma spolupráca s médiami, ktorá je tiež na vyššej úrovni, než tomu bolo v minulosti." 

  ... „S futbalom som získal veľa skúseností, priateľov, známych, zážitky s osobnosťami, ktorých možno zaradiť k futbalovým legendám. Čas, ktorý som futbalu venoval, sa možno mohol využiť ináč, ale som šťastný, že svoj život som spojil s týmto fenoménom zvaným – futbal,“ dodal Štefan Styrančák.

  Aj keď s miernym odstupom, lebo od 28. októbra už pár dní ubehlo, želáme oslávencovi k 65. narodeninám všetko najlepšie...