Nováčikovskú misiu nechcú len tak zabaliť

autor: Pito
1735x čítané

Dalo by sa povedať, že v ich prípade húževnatým šťastena priala. Reč je o futbalistoch Čirča, ktorí sa načahovali po účasti v regionálnej súťaži už v predminulom roku, lenže vtedy sa nakoniec vedenie klubu i obce, ako aj samotní hráči, rozhodli, že ešte azda nedozrel čas na účasť v V. lige. Kolektív TJ Družstevník sa však po roku dostal znovu k dverám skupiny Šarišskej a tentoraz ich pootvoril.

Predtým si vychutnal len radosť z prvenstva v okrese, ale postupová sláva sa mu ešte neušla. Aktéri vedeli, že je primnoho otáznikov, ktoré nie je jednoduché vyriešiť, poruke nebolo nadostač prostriedkov ani schopných jednotlivcov. Kompetentní usúdili, že vo vyššej súťaži by sa bez posíl kolektív „stratil“, a keďže na nákupy neboli peniaze a navyše nikto nechcel, aby domáci len zahrievali lavičku náhradníkov a vnášali sa tak rozpory do partie, regionálne zápolenia sa stali tabu. Avšak len dočasne, lebo z úst predstaviteľov klubu bolo počuť myšlienky o tom, že akonáhle dozrie čas a budú vytvorené lepšie možnosti, Čirč v V. lige chýbať nebude.

Teraz je to už pravda, avšak otázka stojí tak, či kolektív je dostatočne zrelý na to, aby čelil silnejšej konkurencii? Predsa len predstavy sú jedna vec a realita zase druhá. Predposledné miesto v pelotóne po jeseni nabáda k tomu, aby sa kolektív začal v odvete obracať, pokiaľ nechce zažiť sklamanie z vypadnutia. Tréner Ján Didik sa k realite postavil takto: „Máme dorastencov v tretej lige a to nám značne pomáha pri tvorbe aj kádra seniorov. Chlapci sa vlani vyjadrili, že pokiaľ nepôjde tím hore, tak sa rozutekajú kade-tade, lebo v okresných zápoleniach je to predsa len iné. Kolektív máme mladý, preto sa snažíme získať nejaké posily, skúsenejších hráčov. Uvidíme, ako to dopadne. Pokiaľ ide o naše postavenie, nie sme spokojní. Mrzia ma najviac záverečné dva zápasy jesene, ktoré sme hrali doma. Minimálne raz sme mohli vyhrať, mám na mysli súboj s Uzovcami. Keby sme naplno bodovali, tak by sme si polepšili.“ Nuž, spodok pelotónu je nabitý a nič nie je stratené. V Čirči začali s tréningami už po Vianociach, čo v tejto súťaži nie je obvyklé. „Každý deň okrem štvrtka beháme.“ Kolektív doplácal vlani na neskúsenosť, len pár jednotlivcov sú tridsiatnici, väčšinu tvoria „zelenáči“. Pravdaže, zavše chýbali viacerí borci kvôli pracovným povinnostiam. „Keby sme mali stále všetkých, čo robia inde, poruke, tak sme úplne inde. Veď trebárs najlepší strelec Maroš Pyda absolvoval iba daktoré duely, ale i tak nám v koncovke ohromne pomohol.“ Aj trénera mrzelo, že zverenci dosiahli iba dve výhry, škrelo ho tiež to, že sa predtým zranil Čerkala, ktorý sa výrazne presadzoval v okrese. „Aj jeho absencia spôsobila, že sme v premieňaní šancí pokrivkávali.“ Podľa J. Didika najlepší výkon tím predviedol v Záhradnom. „Niekedy sme prehrali po zbytočných chybách, ktoré zlikvidovali všetko, čo sme na trávniku dovtedy ukázali. Bola to daň za nezrelosť, neskúsenosť. Ani raz sa však nestalo, že by som sa musel červenať za to, čo chlapci na ihrisku ukázali. Hoci proti Gerlachovu sme vyhrávali, a predsa napokon prehrali. Podobné to bolo v Starej Ľubovni či v Bardejove-Dlhej Lúke. Proti Veľkému Šarišu sme zase inkasovali lacné góly. Takže to, čo sme si neraz v šatni povedali, sme na pľaci nerealizovali,“ dodal kormidelník Čirča, ktorý pred jarnou pasážou mieni skvalitniť súpisku a zvýšiť konkurenciu. Fakty nepustia a všetci vedia, koľko bodov bude treba uhrať, aby sa misia nováčika neskončila nezdarom.