Nemohúcnosť, čo sa už roky ťahá

autor: Pito
1550x čítané

Tak ako skončili, tak i pokračovali. Piatoligoví futbalisti Šiby v uplynulom ročníku skupiny Šarišskej obsadili dvanástu pozíciu a tá istá priečka im patrí aj pred jarou. Na prvý pohľad by sa zdalo, že nič nové a prevratné sa v tomto tíme neudialo. Aspoň teda z hľadiska úspešnosti a výkonnostných ambícií. To však nie je celkom tak, lebo každá sezóna má svoje špecifiká.

Manažér TJ Poľana Stanislav Balaž naznačil, že postavenie v pelotóne nie je dôvodom na spokojnosť, i keď.... „Herne to nebolo síce zlé, ale dávali sme málo gólov a na to sme hlavne doplácali.“ Výborníci urobili už jednu zásadnú zmenu, ktorá je v prípade nespokojnosti obvyklá – vymenili trénera. „Namiesto hrajúceho kouča Martina Počureka, ktorý zostane naďalej ako člen kolektívu futbalistov, sa kormidla ujal Martin Girman.“ Pôjde o to, aby mužstvo v odvete lepšie zúročilo príležitosti, do ktorých sa vie dostať. „Aj z tohto dôvodu sme v jeseni postrácali niektoré duely, ktoré vyzerali sľubne, ale v záverečných minútach sme si to pokazili.“ V Šibe potrebujú obrancu a útočníka. „Bek sa už rysuje, na ofenzívnej posile sa stále pracuje.“ Kolektív v prvej časti „umieral“ i preto, lebo sa vyskytla značná maródka. Minimálne štyria hráči základnej zostavy boli dlhodobo mimo. „Niekedy sme boli na zápase iba maximálne dvanásti, no inokedy však bolo poruke až osemnásť jednotlivcov.“ Podľa S. Balaža niektoré problémy sa tiahnu nie menej ako tri roky (Šiba je v piatoligových zápoleniach druhý ročník po sebe, predtým vypadla a postúpila zase späť). „Aj v okresnej súťaži to nebolo presvedčivé, iba pár duelov sme vyhrali vtedy jasne. Takže je zrejmé, že strelecká nedostatočnosť nie je ničím novým.“ Na druhej strane mužstvo pomerne veľa gólov aj inkasovalo. „Museli sme improvizovať v zložení defenzívy kvôli výpadkom chlapcov pre pracovné povinnosti.“ Mančaft má síce niekoľko zrelých borcov, ale spravidla prevažujú mladší aktéri. Tabuľka pravdy navráva, že ani doma si Šiba nepočínala ideálne a jej ihrisko nebolo nedobytnou baštou.„Boli viaceré zápasy, kde sme boli rovnocenným súperom, ale nezvládli sme ich. Trebárs s Bardejovom-Dlhou Lúkou. Alebo aj s Gerlachovom, kde sme boli aktívni, mali sme dostatok možností, no inkasovali sme doma päť gólov.“ Vonku zase mužstvo uhralo iba dve remízy (Gaboltov, Čirč), no dakedy mu aspoň k zisku bodu chýbalo naozaj málo. „Napríklad v Starej Ľubovni po zmene strán sme zväčša hrali na súperovej polovici, no i tak sme hladko prehrali. Pokiaľ mužstvo neskóruje, nemôže čakať, že body zaňho vybojuje niekto iný.“ Podľa manažéra klubu najlepší zápas Šiba zvládla proti Záhradnému a v St. Ľubovni a naopak, výsledkovo najhoršie dopadlo vystúpenie s Gerlachovom, hoci futbalovým kumštom hostitelia nesklamali.„Ani raz sa nestalo, že by sme nič nezahrali.“ Napriek tomu, že Martin Počurek ako kormidelník skončil, podľa S. Balaža si vyslúžil pochvalu (bol i kapitánom mužstva) za svedomitosť a futbalovú kvalitu, ktorú dlhodobo na pľaci predvádzal.