Zistil po pár mesiacoch, že šliapol vedľa

autor: Pito
1740x čítané

Zima je niekedy ako stvorená na rôzne prekvapenia. V prípravnom období futbalových tímov sa hráči striedajú ako na bežiacom páse. Jedni prichádzajú, druhí odchádzajú. Raz sú to očakávané tváre, inokedy ide o poriadne prekvapenia, keď sa vo výcvikovom tábore objaví jednotlivec, ktorý akoby spadol z neba, lebo nikto s jeho účasťou predtým nerátal. Tak je to aj v prípade Richarda Kačalu, ktorý zarezáva v tomto období vedno s ďalšími borcami druholigového Tatrana Prešov.

Ide už o druhý návrat do zelenobieleho košiara. Predvlani v zime zamieril do poľského druholigového celku Sandecja Nowy Sacz, kde však dlho nevydržal a pomerne sklamaný sa vrátil domov (dôvodom boli finančné suchoty klubu). Vlani zase prestúpil do Zvolena, ktorý hrá v rovnakej súťaži ako Šarišania, lenže po pár mesiacoch sa situácia rapídne zmenila. A to je veru poriadna „bomba“, lebo vari nikto a tobôž on sám nepredpokladal, že jeho misia na strednom Slovensku bude mať iba také krátke trvanie. Navyše ak pred odchodom spomínal dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby zmenil pôsobisko. „To, či na jar budem hájiť farby východniarov, je ešte otázne, všetko je v štádiu riešenia,“ rozhovoril sa tento krajný bek. To preto, lebo Kačala podpísal so Zvolenom amatérsku zmluvu na jeden rok a tak Tatran by v prípade, že by ho angažoval, musel vrátiť partnerovi pri rokovaní nejakú čiastku peňazí. „I z toho dôvodu to neviem ovplyvniť a rozhodnutie nie je v mojich rukách. Čakám, ako sa to vykryštalizuje a zatiaľ trénujem. Mám, pravdaže, aj záložný plán (prípadne alternatíva s iným klubom) , ale verím, že nebudem musieť skončiť s futbalom.“

Prečo teda Richard zaradil spiatočku, nebol spokojný? Čo sa týka vyťaženosti v dianí, na to sa sťažovať nemohol, lebo hrával pravidelne väčšiu časť jesennej časti. Napriek tomu na margo predošlého účinkovania konštatoval: „Herný štýl bol však iný, než som bol zvyknutý. Nie však preto som sa trošku asi popálil pri tejto voľbe. Zvolenčania fungujú na dosť amatérskej úrovni, ani zďaleka to nie je také ako v Prešove. Aj z hľadiska tréningového procesu by som nenapredoval, nemalo by to pre mňa veľký význam, aby som tam zotrval. Futbalové podmienky nie sú také, aby to naplnilo nejaké väčšie očakávania. Hoci prebieha rekonštrukcia štadióna, predsa podmienky na trénovanie sú veľmi chabé.“ Kedy teda zistil, že to nie je to pravé orechové a asi šliapol vedľa pri tejto voľbe? „Približne v druhej polovici jesene, keď som si sumarizoval zážitky a dojmy. Došiel som k názoru, že som sa asi trošku splašil. V Prešove som bol zvyknutý na profesionálnejšie zázemie, tu to bolo viac amatérske a nedá sa to porovnávať.“ Zvedaví sme boli na počínanie si pod vedením známeho trénera Antona Jánoša, ktorý, mimochodom, kedysi viedol aj Šarišanov. „Doba sa posúva a domnievam sa, že dnes sa inak robí futbal. Čo stačilo predtým, to už nateraz nepostačuje. Očakával som od toho niečo iné, ale pripadalo mi to, ako keby som sa vrátil o desať rokov dozadu. Myslím si, že nielen sám mám takýto názor na dianie, čo som sa zhováral s chlapcami, lenže nikto to verejne nepovie.“ Pritom tento klub nie je na tom zle, pravdepodobne z minima ťaží maximum. Na jar však už zrejme so službami R. Kačalu rátať pravdepodobne nebude môcť. „Rád by som pomohol Tatranu, mám návrh zmluvy, s ktorým súhlasím, len musím počkať, ako moju situáciu vyriešia funkcionári,“ riekol futbalista, ktorý sa chystá v tomto roku aj na ukončenie vysokej školy a naznačil, že už by nikdy nechcel urobiť podobnú chybu s voľbou nového tímu ako naposledy.