Nikto im neveril, preto to bolo ľahšie

autor: Pito
3104x čítané

Po odchode Dávida Leška pred jarnou fázou uplynulého druholigového ročníka sa kapitánom Tatrana Prešov stal Patrik Jacko. Oporný pilier zadných radov zelenobielych, ktorý v závere nastupoval aj na poste defenzívneho záložníka, vtedy netušil, že bude viesť družinu, ktorá si vybojuje postup medzi elitu. Ako správny vodca partie však nikdy nezúfal a nestratil nádej, že Šarišania sa vrátia tam, kam sa upierali ich tajné myšlienky.

„Je to krásny pocit a pre mňa dvojnásobné zadosťučinenie,“rozhovoril sa tento borec, pričom narážal na to, že pred tromi rokmi na konci mája bol aj aktérom záverečného spackaného zápasu doma s Trnavou, v ktorom Prešov prehral a opustil najvyššiu súťaž. Dotkol sa aj atmosféry medzi priaznivcami a kolísavej viery mnohých, ktorí hráčom neverili, že to dokážu. „Málokto predpokladal, že to zvládneme. Preto máme všetci obrovskú radosť a ťažko sa to opisuje, čo prežívame. Čo povedať na margo rečí, že sme ani nechceli postúpiť? Nuž, posledný zápas zavrel azda všetkým pochybovačom ústa, takéto veci do športu nepatria. Sme mladí chlapci, ktorí si idú za svojím a takéto názory nemám rád.“

Možno mnohé rozpaky plynuli z toho, že hráči sa celú sezónu nemienili baviť na tému prípadného postupu. „Povedali sme si, že nemusíme stále omieľať slovo postup. Bol to však náš tajný sen a každý dúfal, že to vyjde. Mienili sme sa odbremeniť od tlaku , ale ten aj tak na konci sezóny prišiel.“ Pravdaže, jedna kapitola sa skončila, treba myslieť na ďalšiu, účinkovanie medzi najlepšími slovenskými celkami. Už teraz sa však vznášajú otázniky nad tým, kde budú Prešovčania hrať vzhľadom na to, že štadión nespĺňa všetky kritériá. Na pol roka môže Tatran dostať výnimku a čo bude ďalej, to ešte nevedno. „Nad tým sme ešte nemali čas uvažovať, teraz si chceme vychutnať postup. Okrem toho na tieto otázky musia odpovedať šéfovia klubu. Navyše niektorým chlapcom končia zmluvy, takže aj v tomto smere je ešte niekoľko nejasností. Určite však niekde budeme absolvovať duely a vytvoríme zase perfektný kolektív, aký bol i doteraz. A aké budú oslavy? Nuž, iste nepotrvajú len jeden deň, ale dlhšie, však aj v tomto sme silní,“ usmial sa P. Jacko, ktorý na otázku, kedy bolo najhoršie, bez zaváhania odpovedal: „Bolo to vystúpenie s Pohroním. S Nitrou sme hrali dobre, len sme nezúročili šance. Potom nám Košičania znovu prihrali šancu na usadenie sa na špici, z toho boli veľké očakávania. Aj my sme si to možno viac pripúšťali, čo nám zviazalo nohy, ale proti Seredi to už bolo fajn. Na druhej strane aj remízový zápas s Pohroním nám pomohol, aby sme sa vyvarovali chýb, ktoré sme predtým urobili a nezopakovali ich v poslednom kole.“

Tatran vie, že dôležité nie je ani tak postúpiť, ale udržať sa v I. lige. „Presne tak. Musíme sa zodpovedne pripraviť na nový ročník, aby sme boli odolní a nadupaní. Predpokladám, že i káder sa doplní, skvalitní a celkove sa niektoré veci vo futbalovom Prešove zmenia k lepšiemu,“ naznačil odstraňovanie rezerv v každom smere P. Jacko, pre ktorého postup patrí medzi top udalosti v jeho kariére. „Pred tromi rokmi som zažíval hrozné pocity pri vypadnutí, ale muselo sa to stať, museli sme padnúť na dno, aby teraz prišiel pocitový opak. Pred Sereďou ma nemátali žiadne negatívne pocity z toho, že by sa mohla zopakovať Trnava. Vtedy to bolo oveľa ťažšie, cítili sme ohromný tlak, išlo o všetko, o zostup, čo je iste horšie, ako boj o postup. Teraz sme mohli len získať i preto, že pred sezónou nám nikto neveril a preto to bolo pre nás o čosi ľahšie, hoci nie ľahké.“