Misia len spolovice naplnená

autor: Pito
2759x čítané

Vždy vypadnutie znamená pre klub záľahu smútku a zlej nálady. Je to však zároveň aj dôvod na poriadnu inventúru a nastavenie si iných pravidiel práce, aby sa nabudúce namiesto vypadnutia podarilo dosiahnuť postup. Tak zrejme uvažujú aj v Kendiciach, ktoré opustili švrtoligové zápolenia v skupine Sever a od nového ročníka si budú zvykať na piatoligovú súťaž v skupine Šarišskej.

Tréner Vladimír Dzurja prišiel ku kormidlu FK Slovan v priebehu jesennej časti. Už vtedy tušil, že ho čaká náročná misia, lebo videl niektoré nedostatky, ktoré sa nedali len tak šmahom ruky odstrániť. Určite aj v prípade tohto tímu platilo, že zostup je výsledkom akumulovaných problémov a nie je to okamžitá reakcia na okolnosti. „Vedel som, do čoho idem, ale bral som ako formu výpomoci a, pravdaže, chcel som urobiť so zverencami maximum pre to, aby sme si počínali dôstojne, neboli fackovacím panákom pre súperov. Chceli sme napriek porážkam aspoň potrápiť rivalov. Myslím si, že v rámci možností aspoň tento zámer vyšiel, hoci ten hlavný – zachrániť sa – sa nepodarilo naplniť,“ rozhovoril sa už bývalý lodivod Kendičanov, keďže nezostáva pri tomto kormidle. Mal síce rokovanie s vedením klubu, ale po tom, čo si nechal čas na rozmyslenie, dostal inú ponuku.„Oslovili ma Župčany, ktoré sú nováčikom piatej ligy a táto ponuka ma zaujala. Myslím si, že z profesionálneho hľadiska ma to posunie niekde inde.“ Paradoxne bude teda v nastávajúcej sezóne viesť svojich nových zverencov aj proti bývalým hráčom, ktorých kormidloval.

Kendičania mali akú-takú nádej na udržanie sa pred vystúpeniami s Vysokými Tatrami a so Štrbou, no zostalo len pri zámere, keď kolektív nebol kompletný kvôli výpadkom jednotlivcov pre zranenia či pracovné povinnosti. „Práve nedostatok hráčov bol kameňom úrazu aj v iných dueloch. Niekedy sme mali poriadne starosti už iba s tým, aby sme nastúpili s jedenástimi hráčmi a neraz nám museli vypomôcť dorastenci. Napriek tomu sme nenastupovali na ihrisko odovzdaní a zmierení s tým, že dostaneme debakel. Napríklad proti Štrbe sme do prestávky viedli, ale potom sme to nezvládli, lebo eufória už bola silnejšia.“ Prečo teda posledný tím dopadol tak, ako dopadol – bolo to hlavne v kvalite futbalistov? „Určite. Hráčsky potenciál bol nedostatočný. Chýbal nám zakončovateľ, preto sme dávali málo gólov a navyše podchvíľou sme doplácali na zaváhania v obrannej činnosti. V jeseni sme mali iný káder, hral ešte Cymbalák, Kočiš tiež nastupoval aj Hajník. Na jar sa zranili Ďaďovský, Hajník, Kočiš a preto sa výber hráčov ešte výraznejšie scvrkol.“ Neraz výkon nebol taký mizerný, ako ukázali výsledky. Lenže sa pritrafili fatálne kiksy a pretože vpredu absentoval taký typ, ktorý by bol sebavedomejší a agresívnejší vo finálnej fáze, tak manko nemal kto mazať. „V každom zápase boli chvíle, keď to klapalo, ale aj také, keď to škrípalo. Chlapci sa síce snažili, ale vzápätí prišiel nejaký zlomový moment a bolo po nádeji. Niekedy doma sme mali na viac, ale individuálne zakopnutia nás podrazili,“ dodal V. Dzurja, ktorý zo zverencov za bojovnosť a nasadenie vyzdvihol Michala Barana. „Bol osobnosťou, ktorá to všetko držala napriek zraneniam či pracovnému vyťaženiu a pomáhal svojím burcovaním tímu, aby bol neustále nad vodou. Nuž a ako vidím budúcnosť tímu? V prvom rade ho bude treba doplniť a začať treba trpezlivo pracovať na budovaní kvalitného celku.“