Načo je tréner, keď nemá koho trénovať!?

autor: Pito
8806x čítané

Nie každému trénerovi je súdené nielen začať, ale hlavne dokončiť súťažný ročník. Aj v minulom ročníku v regióne niektorí lodivodi predčasne opustili svoje fleky. Z rôznych dôvodov, ale na prvom mieste obvykle bola nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami a následná sebareflexia vedúca k opusteniu lavičky alebo odvolanie. Takýto osud postihol aj Ľubomíra Horochoniča, bývalého trénera svidníckych treťoligistov.

Ten ukončil svoju misiu po zápase 22. kola a domácej prehre s juniormi Prešova. Síce v zápise ešte figuroval aj v nasledujúcom vystúpení v Stropkove, pravda bola taká, že sa už nepodieľal na koučovaní tímu a taktovku si dočasne (do konca sezóny) do rúk zobrali hráči – Tomáš Eliaš a Ladislav Harakaľ. Pravdaže, táto rošáda bola dôsledkom nepriaznivej série kolektívu ŠK FUTURA a klesaním v tabuľke. S odstupom času sa niektoré negatíva inak hodnotia a tak teraz vznikol priestor na to, aby sa tento kormidelník, ktorý si neváhal v prípade potreby obuť aj kopačky, vyjadril k tomu, ako to pred pár mesiacmi bolo. „Skutočnosť je taká, že som sa s touto myšlienkou pohrával už skôr, ale vyšlo to na druhý či tretí pokus.“

Momentálne nikde netrénuje, ani sa do toho neženie. “Som rád, že som si mohol odpočinúť od stresu. Uvidím, čo prinesie budúcnosť,“ riekol Ľ. Horochonič, ktorý aj po tom, čo predčasne ukončil svoju misiu, chodil sledovať svojich bývalých zverencov. „Celkové umiestnenie nezodpovedá tomu, akú kvalitu mal tento tím, hoci sa vyskytli niektoré dôvody, ktoré hatili v tom, aby sme sa posunuli ešte vyššie Mám na mysli i zranenia hráčov a, pravdaže, preto z celkového sumáru nebola spokojnosť, skôr sklamanie. Chceli sme skončiť na lepšej priečke.“

Zaujímalo nás, či odstúpil sám alebo to spôsobili funkcionári, že nepokračoval? „Nerád by som sa k tomu vyjadroval.“ Nuž, už v jeseni mal zástupca spod Dukly tiež nevydarené obdobie, ale on stále nabádal chlapcov k tomu, aby si verili a že úspešné výsledky postupne prídu. „Spočiatku sme sa potrebovali uchytiť, najprv sa hráči zoznamovali, zohrávali, však je známe, za akých okolností sme sa ocitli v tretej lige.“ Na jar prišla iná kríza a tá vyvrcholila zase sériou nie dobrých výkonov. Bolo to zavinené zraneniami, výpadkami jednotlivcov, ktorí stratili formu. „Toto mužstvo má na to, aby produkovalo kvalitný futbal, ale v prvom rade musí pravidelne a v inom počte trénovať.“ Na otázku, či vylučuje, že sa ešte niekedy objaví na lavičke Svidníčanov, odpovedal: „Nikdy nehovor nikdy, ale v najbližšej dobre to nevidím reálne.“

Podľa všetkého Ľ. Horochonič s pribúdajúcimi jarnými vystúpeniami čoraz intenzívnejšie zisťoval, že podaktoré záležitosti nedokázal ovplyvniť. „Mrzelo ma najviac to, že sme neraz trénovali len štyria-piati. Len v piatok chodili skoro všetci, ale to nestačilo. Podobne prebiehala aj zimná príprava a toto všetko sa odrazilo na trávniku . A tak len opakujem, čo som pred časom hovoril, že tento mančaft nepotrebuje vlastne trénera, lebo nemá koho trénovať a preto sa strácala chuť , nedali sa navyše nacvičovať nutné herné činnosti.“

Vzhľadom na povedané sa tlačí do popredia úvaha i o tom, že aj keby zostal do konca súťaže, možno by sa nič na fungovaní a hernom majstrovstve celku nezmenilo k horšiemu.

„Držím palce môjmu nástupcovi a pokiaľ budú chlapci chodiť na tréningy, tak v novom ročníku môžu niečo namútiť.“Samozrejme, za predpokladu, že dochádzka sa radikálne zmení a všetci zo súpisky Svidníka, čo naozaj nemajú objektívne príčiny na absenciu, budú cez týždeň pravidelne zarezávať.